ÚČTOVNICTVO - AKO NA TO

ÚČTOVNICTVO - ako na to: OBSAH

2011-02-03T09:00:00.000-08:00

10. Základná charakteristika daní

2010-11-29T03:15:00.001-08:00

Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov

Charakteristika daní ako ekonomickej kategórie z rôznych dlaní:

1. daň je povinná nenávratná platba do verejného rozpočtu
Povinnosť platiť daň vyplýva z charakteru verejných statkov a z neochoty platiť daň ako cenu za ich používanie. V tejto súvislosti hovoríme o daňovej cene za verejné statky. Daň je zároveň nedobrovoľná platba subjektov dane. Dane si nanúteným bremenom, nutným zlom. Nanúteným bremenom pre subjekty, ktoré daň musia platiť, a nutným zlom pre štát, pretože musí subjekty dane rôznym spôsobom donucovať. Štát sa teda nemôže spoľahnúť na dobrovoľnosť platenia daní, a preto pristupuje k určitým donucovacím mechanizmom, ktorými sú v demokratickej spoločnosti zákony a následne represívne nástroje v prípade porušenia zákona. Dane sú predpisované a vyberané na základe najvyšších legislatívnych noriem štátu - daňových zákonov, ktoré sú prerokúvané a schvaľované v zákonodarných zboroch príslušného štátu. Vyššiu právnu účinnosť od daňových zákonov majú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktoré riešia kolíziu (stret) daňových zákonov jednotlivých krajín.
V daňovom zákone musí byť uvedené, kto je povinný daň platiť, resp. odvádzať, z čoho a ako sa daň vymeriava a ako a kde sa odvádza.

Nenávratnosťou dane chápeme tú skutočnosť, že daň je platená do verejných rozpočtov zo zákona bez nároku na jej vrátenie v pôvodnej alebo zmenenej forme. Aj napriek tomu. že daň je cenou za verejné statky, ide o vzťah sprostredkovaný. Subjekt dane si za platbu dane nemôže nárokovať žiadnu priamu protislužbu, žiadne konkrétne plnenie zo strany štátu. Subjekt dane sa na výdavkoch štátu podieľa - ale nepriamo, bez väzby na výšku a spôsob platenia jeho daňovej povinnosti, t. j. bez akejkoľvek reciprocity.
Daň je takou povinnosťou subjektu dane, ktorú si musí splniť v predpísanej forme. V súčasnosti sa používa peňažná forma úhrady dane, v porovnaní s historickými naturálnymi plneniami, to značí, že daň je reálnou platbou subjektu dane do príslušného rozpočtu.
Daň je platbou do štátnej pokladnice, pretože daňové platby plynú podľa daňového určenia do konkrétneho verejného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtovej sústavy.

2. Dane sú neúverovým príjmom verejného rozpočtu.
Dane nesporne tvoria najdôležitejší neúverový príjem verejných rozpočtov. Podiel rozpočtovaných daňových príjmov na celkových príjmoch v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1997 predstavuje 90,36 %. Vo väčšine krajín sa okrem daní celoštátnych uplatňujú aj dane miestne (lokálne), ktoré sú diferencované podľa jednotlivých samosprávnych celkov a pre ktoré centrum stanovuje základný rámec.
Dane nie sú jediným neúverovým príjmom verejných rozpočtov. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom (súdne a správne poplatky, poplatky za používanie diaľnic a pod.), ktoré na rozdiel od daní rešpektujú požiadavku priamej reciprocity, sú teda cenou za poskytnutie verejnej služby.
Špecifickým neúverovým rozpočtovým príjmom sú clá, ktoré sú povinnými platbami spojenými s prechodom tovaru cez hranice štátu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú dovozné clá, ktoré okrem fiškálneho efektu plnia funkciu podpory domácej produkcie.

3. Dane sú ekonomickým nástrojom trhovej ekonomiky.
Dane sa uplatňujú ako dôležitý ekonomický nástroj, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať množstvo ekonomických javov v spoločnosti, rozhodovanie a správanie ekonomických subjektov, tak podnikateľských subjektov, ako aj obyvateľstva.
Dane a zdaňovanie sú pozorne sledovanou oblasťou takmer každého ekonomického subjektu, pretože prostredníctvom daní dochádza k presunu finančných prostriedkov zo súkromného sektora do sektora verejného a znižujú disponibilné zdroje súkromného sektora.
Uplatňované dane sú:
- regulačným nástrojom pri regulácii agregátnej ponuky a dopytu v súvislosti s uplatňovaním distribučnej a stabilizačnej funkcie zdanenia,

9. Požiadavky kladené na daňový systém

2010-11-29T03:09:00.000-08:00

Požiadavky na dane:
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy

Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní

Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný

2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel

3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie

4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch

5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky

6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný

7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele

Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.

Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane

• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy

• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam

• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov

• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom

→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu

8. Podstata a význam dane

2010-11-29T03:08:00.000-08:00

dane = príjmy štátneho rozpočtu (niekde až 95%)
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti

Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov

- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter

Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane

VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!

7. Rozpočtový deficit a verejný dlh

2010-11-29T03:05:00.000-08:00

Štruktúra štátneho rozpočtu:
1. príjmy
2. výdavky

Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)

→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit

- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný

Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami

Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery

Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov

- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP

- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné

6. Miestne rozpočty a účelové fondy

2010-11-29T03:03:00.000-08:00

- verejné financie sú späté s verejným sektorom a musia byť finan. pokryté z verejných financií. Zabezpečujú úlohy štátu. (verejná správa, sociálna správa)

Funkcie verejných financií:

a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná

Verejné financie delíme na:

a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.

b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)

Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)

Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)

Miestne financie

- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich

4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery

Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu

Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť

Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán

1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.

2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)

3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond

5. ŠTÁTNY ROZPOČET A JEHO ŠTRUKTÚRA

2010-11-15T03:12:00.001-08:00

Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie SR v príslušnom rozpočtovom roku.
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte.
Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet plní 3 základné funkcie – alokačnú, distribučnú, stabilizačnú
Základné pravidlá /zásady/ pri tvorbe štátneho rozpočtu:
- zásada vyrovnanosti – predpoklad, že príjmy a výdavky sa musia rovnať
- zásada ročnej platnosti – štátny rozpočet sa schvaľujez na 1 rozpočtový rok spravidla kalendárny
- zásada stability – štátny rozpočet má byť zostavený tak, aby sa nestal zdrojom nestability hospodárstva, ale naopak má zabezpečovať stabilný ekonomický rast
- zásada reálnosti – rozpočtové príjmy /ale aj výdavky/ musia vychádzať z reálnych možností
- zásada úplnosti – v štátnom rozpočte sú uvádzané brutto príjmy, čím sa získava prehľad o celkových príjmoch a celkových výdavkoch
- zásada prehľadnosti – štátny rozpočet musí byť vnútorne logicky členený na jednotlivé kapitoly a subkapitoly
- zásada publicity – štátny rozpočet je vecou verejnou

Štruktúra štátneho rozpočtu
Príjmovými zdrojmi štátneho rozpočtu sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod.
Výdavky /smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod./a možno ich podľa charakteru rozdeliť do 2 skupín:
- transfery – t.j výdavky na dôchodky, štipendiá a ostatné sociálne výdavky napr. podpory v nezamestnanosti a pod.
- výdavky na nákup tovarov a služieb - rozširujú dopyt domácností a tým aj celkový dopyt v ekonomike

Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Ak sú výdavky štátneho rozpočtu výššie ako príjmy, vzniká deficit štátneho rozpočtu. Opakovaným deficitom vzniká štátny dlh. Na krytie deficitu štátneho rozpočtu štát môže buď uplatniť operácie na voľnom trhu /predajom štátnych cenných papierov – najmä štátnych obligácií/ alebo si požičať od iného centrálneho štátneho orgánu.
Ak sú výdavky menšie ako príjmy, vzniká prebytok štátneho rozpočtu, ak sa príjmy a výdavky rovnajú, hovoríme o vyrovnanom štátnom rozpočte.

4. Fiskálna /rozpočtová politika

2010-11-15T03:10:00.000-08:00

Štát uplatňuje rôzne druhy politík:
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)

Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.

Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.

Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!

Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.

Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.

- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.

O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.

3. Funkcie verejných financií

2010-11-15T03:09:00.001-08:00

Verejné financie plnia 3 základné funkcie :
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná

Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania

Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.

Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.

V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/

Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.

2. ROZPOČTOVÁ SÚSTAVA

2010-11-15T03:07:00.001-08:00

Rozpočtová sústava (systém verejných rozpočtov) sa zväčša poníma ako súhrn všetkých roz¬počtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzá¬jomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.

Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.

Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.

Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.

Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).

Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.

Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.

Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

1. Charakteristia verejných financií

2010-11-15T03:06:00.000-08:00

Verejný sektor je charakterizovaný poskytovaním verejných služieb občanom štátu. Existencia verejného sektora v zmiešanej ekonomike je nevyhnutná, pretože dopĺňa súkromný sector a kontroluje ho. Financovanie verejného sektora nie je samoúčelové. Existencia verejného sektora vyvoláva nevyhnutnosť verejných financií. Verejné financie zabezpečujú úlohy štátu.

Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom

2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../

3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ

Vlastné zdroje

2009-05-02T03:10:00.001-07:00

Vlastné zdroje krytia majetku sú tie zdroje, ktoré podnikateľ alebo vlastníci sami vložili do podnikania.

Jede najmä o:

80. základné imanie, ktoré napríklad v akciových spoločnostiach tvorí suma získaná predajom akcií akcionárom (vlastníkom spoločnosti), v družstve ide o súhrn členských vkladov,

81. nerozdelený zisk z minulých rokov, ktorý sa môže použiť v ďalšom období,

82. hospodársky výsledok (zisk) bežného obdobia,

83. rôzne druhy fondov, ktoré sa tvoria vložením peňazí získaných zo zisku spoločnosti

9.3.2 Cudzie zdroje

K cudzím zdrojom financovania patria bankové úvery a tiež záväzky voči dodávateľom, záväzky voči zamestnancom, finančným úradom, inštitúciám sociálneho zabezpečenia atď

Úvery

Úver predstavuje peňažné prostriedky, ktoré peňažný ústav (banka, sporiteľňa) půjčí firme na základe zmluvy o poskytnutí úveru. Ide o dlh firmy, tj povinnosť do určitého dátumu splatiť úver a zaplatiť poplatok za úver (tj úroky).

Úvery môžu byť zdrojom obežnému (doba splatnosti do 1 roka) aj dlhodobý (doba splatnosti nad jeden rok).

Ostatné záväzky

REŠPEKTOVANIE = dlh. Záväzok má účtovná jednotka vtedy, keď iné niečo dlhuje.

Rozoznávame tieto druhy záväzkov:

84. záväzky voči dodávateľom - tj záväzok vznikne účtovnej jednotke vtedy, ak od inej niečo odoberie (tovar, výrobky, služby), dodávateľ dodávku fakturuje a odberateľ je povinný zaplatiť faktúru do dohodnutej doby.

85. záväzky voči zamestnancom, zdravotnej poisťovni, správe sociálneho zabezpečenia - účtovná jednotka má záväzok voči zamestnancom z titulu nevyplatených miezd, správe sociálneho zabezpečenia z titulu nezaplateného soc. poistenie atď

86. Záväzok voči daňovému úradu - záväzok vzniká z titulu povinnosti na zaplatenie daní.

Podnikateľ je povinný

2009-05-02T03:09:00.002-07:00

Podnikateľ je povinný - ak uskutočňuje bezhotovostné platby - vytvoriť si u peňažného ústavu samostatný účet, na ktorom má uložené prostriedky súvisiace len s jeho podnikateľskou činnosťou.

Špecifickým peňažným prostriedkom sú ceniny (v určitých situáciách nahrádzajú peniaze). Cennými papiermi sa rozumie najmä poštové známky, kolky, telefónne karty a zakúpený stravenky do prevádzok verejného stravovania.

9.2.4 Pohľadávky

Pohľadávka je nárok podnikateľa na zaplatenie peňažnej sumy od dlžníka. Podnikateľ teda vystupuje vo finančnom vzťahu v úlohe veriteľa.

Typickým príkladom je faktúra vystavená odberateľovi ako predpis sumy, ktorú má dlžník uhradiť v dohodnutej lehote. Ďalším typom pohľadávky môže byť poskytnutá záloha zamestnanci, preplatok na daniach, nárok na poistnú náhradu od poisťovne v prípade poistného plnenia apod

9.3 Zdroje financovania majetku

Majetok možno tiež rozdeľovať podľa zdrojov financovania majetku a to na vlastné imanie a cudzie zdroje. Zdroje financovania majetku vyjadrujú, akým spôsobom si podnik umiestnil svoj majetok.

Obežný majetok

2009-05-02T03:09:00.001-07:00

Obežný majetok sa počas hospodárskej činnosti mení v inú formu (vo výrobnom podniku - materiál prechádza do hodnoty nedokončených výrobkov, z nich sa potom stávajú hotové výrobky, atď) a ďalej charakteristické je, že dochádza u neho k jednorazové spotrebu.

Do obežného majetku teda patria zásoby, peňažné prostriedky a pohľadávky.

9.2.1 Kolobeh majetku

9.2.2 Zásoby

Zásobami sú napríklad: materiál, tovar, nedokončená výroba a výrobky.
Materiál - sú to predmety, ktoré sa používajú na zhotovenie výrobkov.
Tovar - sú to hnuteľné veci nakúpené za účelom ďalšieho predaja.
Výrobky - sú predmety, ktoré podnik vyrába s cieľom predať ich zákazníkom.
Nedokončená výroba - sú výrobky, ktoré už prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami, nie sú už materiálom, ale aj ešte nie sú hotovým výrobkom.

9.2.3 Peňažné prostriedky

Peňažné prostriedky môžu mať dvojakú formu:
peniaze v hotovosti (v pokladni),
peňažné prostriedky na bankovom účte u peňažného ústavu.

Dlhodobý majetok môžeme ďalej rozdeliť na:

2009-05-02T03:08:00.000-07:00

77. dlhodobý hmotný majetok,
78. dlhodobý nehmotný majetok,
79. dlhodobý finančný majetok.

9.1.1 Dlhodobý hmotný majetok

Týmto pojmom sa rozumie:
pozemky, budovy, stavby (bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu),
samostatné hnuteľné veci, ktorých ocenenie je vyššie ako 40 000 Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Hnuteľným veciam sú napríklad popravní prostriedky, stroje a zariadenia.

9.1.2 Dlhodobý nehmotný majetok

Dlhodobým nehmotným majetkom sa rozumie napríklad patenty, licencie, programové vybavenie (softvér) apod, ktorých ocenenie je vyššie ako 60 000 Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

9.1.3 Dlhodobý finančný majetok

Do dlhodobého finančného majetku patria napríklad cenné papiere, ktoré podnik nakupuje ako dlhodobú investíciu, sem ukladá voľné peňažné prostriedky s tým, že je po niekoľkých rokoch predá a použije.

Majetok podniku

2009-05-02T03:07:00.000-07:00

Každý podnik potrebuje na plnenie svojej činnosti rôzne prostriedky (budovy, stroje, dopravné prostriedky, zásoby, peňažné prostriedky, atď). S týmito prostriedkami hospodária a preto sa im hovorí hospodárskej prostriedky. Ich konkrétne zloženie v jednotlivých podnikoch závisí na podnikateľskej činnosti podniku.

Majetok podniku sú teda všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti využíva.

Majetok delíme na:
75. dlhodobý majetok,
76. obežný majetok.

9.1 Dlhodobý majetok

Za dlhodobý majetok je považovaný majetok, ktorý má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok a počas používania nestráca svoju formu (nespotrebúva sa) a len sa opotrebováva.

V starších publikáciách možno vidieť ešte pojem investičný majetok. Toto označenie pre dlhodobý majetok sa používal do konca roku 2000. Od roku 2001 je tento termín nahradený termínom dlhodobý majetok

Princíp budúcej ceny sa týka hlavne plánovania budúcich cien ,

2008-09-22T06:17:00.001-07:00

Princíp budúcej ceny sa týka hlavne plánovania budúcich cien , ktoré
predpokladáme že budú platiť na trhu
5. Princíp nižšej ceny, ktorý súvisí so zásadou opatrnosti, čiže majetok sa
sa snažíme oceniť vždy čo najnižšími cenami a záväzky skôr cenami vyššími

Zvýšenie hodnoty majetku s neúčtuje, ale vytvárajú sa tzv. tiché rezervy. (napr.
pôda a iné veci, ktorých cena rastie). Tiché rezervy sú nástrojom pre dlhodobú
existenciu podniku. , lebo nimi si účtovná jednotka môže ovplyvňovať hospodársky
výsledok. Ak má potom stratu, rozpustí časť tejto rezervy a zníži ju.

Oceňovanie jednotlivých druhov majetku

Investičný majetok sa oceňuje najčastejšie cenou obstarania, obstarávacou cenou

Budúcnosti

2008-09-22T06:16:00.000-07:00

Plánovaná trhová cena
Plánovaná cena výrobná
Plánované vlastné náklady
príp. výnosová cena

všetko sú to ceny ktoré sa plánujú, väčšinou to nie je možné na dlhšiu dobu dopredu

Oceňovacie princípy

podľa toho, akú cenu si zvolíme na oceňovanie:

1. Princíp dennej ceny- aktíva by mali byť ocenené v cenách, v ktorých boli
skutočne obstarané, pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou vo vlastných
nákladoch, t.j. cenách historických

2. Realizačný princíp hovorí o tom, že výnosy musia byť vykázané v tom účtovnom
období, v ktorom boli dodané výkon zákazníkovi bez ohľadu na to, či boli uhradené
Princíp imparity hovorí, že náklady v účtovníctve sa zachytávajú už pri ich
vzniku, výnosy až pri ich realizácii

Prítomné

2008-09-22T06:15:00.002-07:00

Trhová cena
Reprodukčná cena
Kurzová cena
Nominálna cena

trhová - kryštalizuj sa na trhu na základe dopytu a ponuky, môže to byť aj cena
na základe dohody medzi odberateľom a dodávateľom
reprodukčná - za ktorú by sme majetok obstarali v deň v ktorom sa o ňom účtuje,,
najčastejšie pri darovanom majetku a prebytkoch -- určí ju súdny znalec,
používa sa aj napr. (podľa zásady opatrnosti) ak sú vlastné náklady vyššie ako
reprodukčná
Kurzová cena sa najčastejšie používa pri cenných papieroch a je to cena finančného
majetku na burze

nominálna - vyznačená na majetku - väčšiu u peňažných prostriedkov, cenín,
telefónnych kariet, stravných lístkov, aj pohľadávky a záväzky

Minulé–historické

2008-09-22T06:15:00.001-07:00

Minulé–historické
prítomné - denné
budúce - plánované

z hľadiska obsahového:

Minulé
Cena obstarania
Obstarávacia cena
Cena výrobná
Ocenenie na základe vlastných nákladov = vlastné náklady

cena obstarania - cena za ktorú sme majetok skutočne obstarali
obstarávacia cena - cena obstarania + náklady súvisiace s obstaraním daného
majetku(prepravné, clo, poistné, provízie, a i.)
cena výrobná - pri majetku vyrobenom vo vlastnej réžii, obsahuje priame náklady
(priamy materiál mzdy a ostatné náklady)
vlastné náklady = priame + časť nepriamych nákladov

Pre nás najdôležitejšie výkazy.

2008-09-22T06:14:00.000-07:00

Pre nás najdôležitejšie výkazy. V súvislosti s oceňovaním sa treba pridržiavať
určitých zásad, 3 základné:

Zásada neobmedzeného trvania podniku - predpokladáme, že podnik, ktorý oceňujme bude
naďalej poskytovať svoje výkony a fungovať aj v ďalších účtovných obdobiach
Zásada opatrnosti - mali by sa vykazovať očakávané straty v účtovníctve a
zisky len realizované.
Stálosť kúpnej sily peňazí - najviac kritizovaná zásada, ktorú je ťažko
dodržiavať, lebo kúpna sila peňazí sa stále mení,,

Oceňovacie veličiny

sú to rôzne druhy cien, ktoré v účtovníctve používame. Najbežnejšie delenie je
z hľadiska časového:

Minulé
Prítomné
Budúce

Oceňovanie patrí medzi najvážnejšie problémy,

2008-09-22T06:13:00.000-07:00

Oceňovanie patrí medzi najvážnejšie problémy, ktoré sa v účtovníctve riešia. Je
jedno najdôležitejších metodických prostriedkov účtovníctva, treba pri ňom vždy
vychádzať z individuálnych potrieb - na čo, k akému účelu má to oceňovanie byť
urobené. Možných účelov je viacero:

Oceňovanie obstarávacích cenách pri nakupovanom majetku, vo vlastných nákladoch
vyrobených vlastnou činnosťou --doplniť z-- kedy a oceňuje pri obstaraní majetku
- každý majetok ktorý vstupuje do účtovnej jednotky u musí byť ocenený
2. V prípade poskytovala výkonov, výrobkov, služieb pre potreby trhu - ocenenie
na výstupe, napr. ocenenie kalkuláciou predajnej ceny alebo trhových cien
3. Pri zostavovaní účtovných výkazov a to jednak výkazu súvahy ako aj výkazu
ziskov a strát - súvaha - ma a záväzky, ziskov a strát = hospodársky výsledok
4. Pre potreby zdaňovania - používajú sa iné prostriedky - napr. rozdiel medzi
účtovnými a daňovými odpismi

Ciele oceňovania - či je to podnik, ktorý zostavuje ocenenie pre výkazy, daňové
účely alebo napr. pre potreby likvidácie.

Storno zápisu

2008-09-22T06:12:00.002-07:00

napr. pri chybnom zapísaní (na iný účet ako mal byť).

možnosti
mínus
červene
na opačnú stranu prečiarknutie, ale tenkou čiarou, aby bola suma viditeľná -
možno použiť aj v horných dvoch prípadoch

Oceňovanie majetku a záväzkov

Každý majetok aj záväzky musia byť v účtovníctve peňažne ocenené. Vyjadrenie v
peňažných jednotkách = ocenenie majetku a záväzkov. Môže byť dvojakého druhu:

Individuálne
Celkové

Individuálne - ocenenie jednotlivých zložiek majetku samostatne
Celkovo - celý majetok dokopy, napr. pri likvidácii

Niekedy je ocenenie bezproblémové, napr. faktúry a pod. Iné je to z majetkom,
ktorý je už používaný alebo je poškodený. Cena sa vyčísľuje na základe hodnoty
toho majetku. Niekedy je ju ťažké vyčísliť. Cena majetku je hodnota majetku
vyjadrená v peniazoch.

Vždy záleží od charakteru účtu

2008-09-22T06:12:00.001-07:00

Vždy záleží od charakteru účtu - kde účtovať zvýšenie a kde znížene. Oprava môže
prebehnúť napr. doplnkovým zápisom = doúčtovanie .

Dodávateľ
D
ZZ 100
Tovar 76

Tovar - 132
MD
Tovar 80 - zlý zápis

do 321=Dod sa doúčtuje vo výške 4. Pri oprave vždy musí byť dátum a podpis
oprávnenej osoby.

Zníženie - -hre bolo zvýšenie

321
D
ZZ 100
Tovar 86 -chyba - malo byť 80

viac spôsobov = znamienko mínus, druhá možnosť je použitie červenej = to isté
ako mínus, preto nikdy inak červenú nepoužívať, tretia možnosť na strene opačnej

Opravné položky

2008-09-22T06:11:00.000-07:00

Opravné položky - majú len prechodný charakter, čo znamená, že sa vytvárajú v majetku, ktorého hodnota sa znížila len prechodne. Vytvárajú sa k 31.12., keď zistíme po inventarizácií, že ocenenie nášho majetku v účtovníctve je vyššie, ako sú skutočné ceny na trhu. Sú vždy v 9 skupine každej triedy, ktorej sa to týka, čiže 09,19,29,39.

!!!!!!!!!!!! PAPIER!

Oprava účtovných zápisov

Oprava je účtovná ale nie hospodráska operácia, vyplýva z techniky opravy
účtovného zápisu. Opravy na dokladoch styku s peňažnými ústavmi nie sú
povolené, tam sa vždy musí vystaviť nový účtovný doklad. Pri opravách sa musí
dodržať dokladovosť, t.. previesť ju možno len na základe dokladu, ktorý sa nazýva
interný doklad, lebo si ho vystaví účtovná jednotka sama. Môže ho vystaviť len
osoba na to oprávnená. Opravy môžu byť rôzne:

Zvýšenie opravovanej sumy
Zníženie opravovanej sumy
Storno celého zápisu