ÚČTOVNICTVO - AKO NA TO

ÚČTOVNICTVO - ako na to: OBSAH

2011-02-03T09:00:00.000-08:00

10. Základná charakteristika daní

2010-11-29T03:15:00.001-08:00

Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov

Charakteristika daní ako ekonomickej kategórie z rôznych dlaní:

1. daň je povinná nenávratná platba do verejného rozpočtu
Povinnosť platiť daň vyplýva z charakteru verejných statkov a z neochoty platiť daň ako cenu za ich používanie. V tejto súvislosti hovoríme o daňovej cene za verejné statky. Daň je zároveň nedobrovoľná platba subjektov dane. Dane si nanúteným bremenom, nutným zlom. Nanúteným bremenom pre subjekty, ktoré daň musia platiť, a nutným zlom pre štát, pretože musí subjekty dane rôznym spôsobom donucovať. Štát sa teda nemôže spoľahnúť na dobrovoľnosť platenia daní, a preto pristupuje k určitým donucovacím mechanizmom, ktorými sú v demokratickej spoločnosti zákony a následne represívne nástroje v prípade porušenia zákona. Dane sú predpisované a vyberané na základe najvyšších legislatívnych noriem štátu - daňových zákonov, ktoré sú prerokúvané a schvaľované v zákonodarných zboroch príslušného štátu. Vyššiu právnu účinnosť od daňových zákonov majú medzinárodné zmluvy o zamedzení dvojakého zdanenia, ktoré riešia kolíziu (stret) daňových zákonov jednotlivých krajín.
V daňovom zákone musí byť uvedené, kto je povinný daň platiť, resp. odvádzať, z čoho a ako sa daň vymeriava a ako a kde sa odvádza.

Nenávratnosťou dane chápeme tú skutočnosť, že daň je platená do verejných rozpočtov zo zákona bez nároku na jej vrátenie v pôvodnej alebo zmenenej forme. Aj napriek tomu. že daň je cenou za verejné statky, ide o vzťah sprostredkovaný. Subjekt dane si za platbu dane nemôže nárokovať žiadnu priamu protislužbu, žiadne konkrétne plnenie zo strany štátu. Subjekt dane sa na výdavkoch štátu podieľa - ale nepriamo, bez väzby na výšku a spôsob platenia jeho daňovej povinnosti, t. j. bez akejkoľvek reciprocity.
Daň je takou povinnosťou subjektu dane, ktorú si musí splniť v predpísanej forme. V súčasnosti sa používa peňažná forma úhrady dane, v porovnaní s historickými naturálnymi plneniami, to značí, že daň je reálnou platbou subjektu dane do príslušného rozpočtu.
Daň je platbou do štátnej pokladnice, pretože daňové platby plynú podľa daňového určenia do konkrétneho verejného rozpočtu, ktorý je súčasťou rozpočtovej sústavy.

2. Dane sú neúverovým príjmom verejného rozpočtu.
Dane nesporne tvoria najdôležitejší neúverový príjem verejných rozpočtov. Podiel rozpočtovaných daňových príjmov na celkových príjmoch v štátnom rozpočte Slovenskej republiky v roku 1997 predstavuje 90,36 %. Vo väčšine krajín sa okrem daní celoštátnych uplatňujú aj dane miestne (lokálne), ktoré sú diferencované podľa jednotlivých samosprávnych celkov a pre ktoré centrum stanovuje základný rámec.
Dane nie sú jediným neúverovým príjmom verejných rozpočtov. Poplatky predstavujú platby za konkrétne služby poskytované verejným sektorom (súdne a správne poplatky, poplatky za používanie diaľnic a pod.), ktoré na rozdiel od daní rešpektujú požiadavku priamej reciprocity, sú teda cenou za poskytnutie verejnej služby.
Špecifickým neúverovým rozpočtovým príjmom sú clá, ktoré sú povinnými platbami spojenými s prechodom tovaru cez hranice štátu. V súčasnosti sa najčastejšie používajú dovozné clá, ktoré okrem fiškálneho efektu plnia funkciu podpory domácej produkcie.

3. Dane sú ekonomickým nástrojom trhovej ekonomiky.
Dane sa uplatňujú ako dôležitý ekonomický nástroj, prostredníctvom ktorého možno ovplyvňovať množstvo ekonomických javov v spoločnosti, rozhodovanie a správanie ekonomických subjektov, tak podnikateľských subjektov, ako aj obyvateľstva.
Dane a zdaňovanie sú pozorne sledovanou oblasťou takmer každého ekonomického subjektu, pretože prostredníctvom daní dochádza k presunu finančných prostriedkov zo súkromného sektora do sektora verejného a znižujú disponibilné zdroje súkromného sektora.
Uplatňované dane sú:
- regulačným nástrojom pri regulácii agregátnej ponuky a dopytu v súvislosti s uplatňovaním distribučnej a stabilizačnej funkcie zdanenia,

9. Požiadavky kladené na daňový systém

2010-11-29T03:09:00.000-08:00

Požiadavky na dane:
→ 4 základné kritériá:
1. morálne
2. kritéria ŠR
3. národo-hospodárske
4. daňovej správy

Požiadavky kladené na daňový systém:
- podstatné je to kto systém tvorí a posudzuje
- pre daňovníka je najlepší daň. systém s najmenším zaťažením
- lojálni občania neodmietajú platiť dane, ale uprednostňujú dane čo najnižšie
- na druhej strane štát preferuje dostatok a stabilitu vyberaných daní

Musgrave sformuloval požiadavky na „dobrý“ daňový systém:
1. výnos by mal byť dostatočný

2. rozdelenie daňového bremena by malo byť rovnomerné; každý občan by mal platiť spravodlivý podiel

3. v tejto súvislosti je dôležité nielen miesto uloženia dane, ale aj jej konečné miesto – mal by byť riešený problém incidencie

4. dane by mali byť vyberané tak, aby minimalizovali zásahy do ekonomických rozhodnutí na efektívnych trhoch

5. daňový systém by mal uľahčovať využívanie stabilizačnej a porastovej fiškálnej politiky

6. daňový systém by mal umožňovať lacnú a jednotnú správu a mal by byť pre daňovníka zrozumiteľný

7. administratívne a ďalšie náklady by mali byť čo najnižšie, bez toho, aby sa tým narušili ostatné ciele

Podľa Musgrava dobrý daň. systém by mal byť zostavený tak, aby uspokojili požiadavky na spravodlivé rozloženie daňového bremena, na efektívnosť využitia zdrojov, na ciele makroekonomickej politiky a nenáročnú administratívu.

Kubátová vychádza z klasickej literatúry verejných financií Josepha E. Stiglitza, ktorý sformuloval 5 požadovaných vlastností optimálneho daň. systému:
• požiadavka ekonomickej efektívnosti – daňový systém by nemal byť v rozpore s efektívnou alokáciou zdrojov. Dane by nemali spôsobovať veľké distorzie v cenách a úžitku rôznych druhov činností. Distorzie vedú k substitúcii a čím je substitučný efekt väčší, tým je váčšie tzv. nadmerné bremeno dane

• požiadavka administratívnej jednoduchosti – daň. systém by mal byť čo najjednoduchší a relatívne nenákladný z hľadiska správy

• požiadavka flexibility – daňový systém by mal byť schopný ľahko a v niektorých prípadoch automaticky sa prispôsobovať zmeneným ekonomickým podmienkam

• požiadavka politickej priehľadnosti a zodpovednosti – daň. systém musí byť priehľadný v tom zmysle, že daňovník by mal vedieť na čo a prečo platí dane. Iba tak môže politický systém vo svojom rozhodovaní odrážať preferencie jednotlivcov

• požiadavka spravodlivosti – daň. systém by mal byť spravodlivý v prístupoch k rozdielnym jednotlivcom

→ mnohé z požiadaviek kladených na daň. systém sú vo vzájomnom rozpore, a preto ich rešpektovanie musí viesť ku kompromisnému riešeniu

8. Podstata a význam dane

2010-11-29T03:08:00.000-08:00

dane = príjmy štátneho rozpočtu (niekde až 95%)
- sú súčasťou verejných financií
- majú politický charakter
- rovná daň nepriniesla očakávaný príjem do ŠR, ale malo by to prilákať nových investorov a tým zníženie nezamestnanosti

Daň je povinná platba stanovená zákonom podľa vopred stanovenej daňovej sadzby nenávratný, spôsobom ako forma príjmov verejných rozpočtov

- nikto nemá právo zasahovať do daňového systému
- daň je povinná platba pre štát → môže si ju vynútiť cez mocenské nástroje (aby mal včas tie dane, ktoré má mať)
- daň má nenávratný charakter

Vymedzenie dane z finačno-ekonomického hľadiska
→ daň je nástrojom rozdeľovania dôchodkov, ktoré boli už vyrobené: - štátu
- mne čo zostane

VIE NIEKTO, ČO VIAC SEM DAŤ ??? Ak áno, tak to dopíš a pošli všetkým. Ďakujem!

7. Rozpočtový deficit a verejný dlh

2010-11-29T03:05:00.000-08:00

Štruktúra štátneho rozpočtu:
1. príjmy
2. výdavky

Typy ŠR podľa pomeru príjmov a výdavkov:
a) prebytkový
b) deficitný
c) vyrovnaný (napr. v CAN, NOR)

→ pri deficitnom štátnom rozpočte vzniká rozpočtový deficit, ktorý sa vypočíta ako rozdiel:
výdavky – príjmy = rozp. deficit

- zlaté pravidlo: štátny rozpočet by mal byť vyrovnaný

Nevyrovnanosť ŠR
- rozpočtový deficit a verejný dlh sa spájajú s verejnými príjmami a výdavkami

Rozpočtový deficit - vzniká ak sú výdavky vyššie (pozn. pre Ivku: vyšše) než príjmy → krytie sú pôžičky a úvery

Verejný dlh - je to širší pojem, pod ktorý patrí aj deficit
- poznáme: štátny, dlhy a záväzky miestnych samosprávnych orgánov, dlhy štátnych fondov, dlhy a záväzky štátnych podnikov

- budeme sa zaoberať štátnym dlhom, ktorý sa delí na:
→ hrubý dlh: záväzky štátu bez ohľadu pohľadávok voči ostatným subjektom
→ čistý dlh: záväzky mínus pohľadávky
- požičané prostriedky znamenajú príjmy ŠR
- dane sú zdrojom umorovania štátneho dlhu a splácania úrokov
- objem štátneho dlhu nemôže byť vyšší ako 60% HDP
- rozpočtové opatrenia => schodok musí byť menší ako 3% HDP

- zdrojom deficitu ŠR sú štátne cenné papiere, štátne pokladničné poukážky (krátkodobé krytie = cenné papiere, kt. doba platnosti je do 1 roka), dlhopisy
- štátne pokladničné poukážky sú veľmi výhodné, dobre sa predávajú, sú rýchlo likvidné

6. Miestne rozpočty a účelové fondy

2010-11-29T03:03:00.000-08:00

- verejné financie sú späté s verejným sektorom a musia byť finan. pokryté z verejných financií. Zabezpečujú úlohy štátu. (verejná správa, sociálna správa)

Funkcie verejných financií:

a) alokačná
b) distribučná
c) stabilizačná

Verejné financie delíme na:

a) vzťahové hľadisko – rieši peňažné vzťahy medzi prvkami ekonomického systému, kde vystupuje štát, obec, mesto; charakteristické črty vzťahového hľadiska sú nenávratné vzťahy (peniaze sa nemusia vrátiť), jednostranné vzťahy (za peň. prostriedky sa neposkytuje žiadna služba) a nakoniec vynútené.

b) fondové hľadisko – rozpoč. peňaž. vzťahy (fondy); rozpočtový fond (centralizovaný); decentralizovaný (mes. fond, fondy na nižšej úrovni riadenia)

Rozdelenie podľa sústavy rozpočtov:
- ústredný rozpočet (financovanie potrieb verejného sektora)
- miestny rozpočet (VÚC, mestský, obce)

Vzťahy vznikajú medzi ústredným rozpočtom a rozpočtom nižších územných celkov (smerom od ústredného rozpočtu ku rozpočtu nižších územných celkov)

Miestne financie

- na označenie miestnych financií sa používajú pojmy: miestne rozpočty, rozpočty orgánov miestnej samosprávy, rozpočty samosprávnych miestnych orgánov
- ak odhliadneme od účelových fondov komunálneho charakteru a od komunálnych podnikov, potom pojem miestne financie je skutočne totožný s pojmom miestny rozpočet
- najdôležitejšou súčasťou miestnych financií je miestny rozpočet
- financovanie samosprávnych územných celkov je súčasťou verejných financií
- v štátoch s trhovou ekonomikou pôsobia štátne a mieste rozpočty vedľa seba => suma celoštátnych rozpočtových príjmov a výdavkov (okrem ostatných zložiek štátnej rozp. sústavy)
- štátny a miestne rozpočty sú 2 samostatné časti verejných financií, pričom miestne rozpočty sú samosprávne a nezávislé na štátnom rozpočte
- štát nezasahuje do samosprávneho finančného hospodárenia miestnych samospráv, ktoré zostavujú svoje rozpočty a hospodária podľa nich

4 hlavné zdroje miestnych financií: dane, nedaňové príjmy (poplatky, pokuty, penále, správne poplatky, príjmy od obecných organizácií, príjmy z majetku obce), dotácie, úvery

Miestny rozpočet
- je základom finančného hospodárenia obcí a miest na Slovensku
- obsahuje rozp. príjmy a výdavky spojené s činnosťou samosprávy, finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu a k fondom, k podnikateľským subjektom obcí, ako aj k PO a FO pôsobiacim na území obcí
- finančné hospodárenie obcí sa riadi schváleným rozpočtom a plánom tvorby a použitia mimorozpočtových peňažných fondov
- rozpočty obcí vyjadrujú ekonomickú samostatnosť samosprávnych území a sú kľúčovým nástrojom finančného manažmentu obcí
- zostavenie a realizácia miestneho rozp. tvorí základ pre reguláciu miestnych príjmov a výdavkov vrátane stanovenia miestnych daní a poplatkov
- schvaľuje ho obecné zastupiteľstvo podľa Zákona o rozpočtových pravidlách a Zákona o štátnom rozpočte
- okrem miestnych rozpočtov mestá a obce využívajú aj mimorozpočtové fondy, ktoré sa tvoria z prebytkov hospodárenia bežného roka a z ďalších príjmov (zostatky fondov koncom roka neprepadávajú): rezervný fond, cestný fond, fond rozvoja bývania, fond na ekologické, sociálne programy
Účelové fondy
- súčasťou verejných financií sú aj štátne účelové fondy, z ich zdrojov sa poskytujú služby, ktoré trh nie je schopný poskytnúť
- sú relatívne nezávislé od štátneho rozpočtu, ale nie absolútne, lebo časť ich prostriedkov zvyčajne plynie práve zo štátneho rozpočtu

Všeobecné črty typické pre štátne účelové fondy:
1. právna subjektivita
2. účelovosť
3. ekonomická samostatnosť

Z hľadiska úrovne vzniku rozlišujeme:
• štátne účelové fondy na mikroúrovni – t.j. miestne účelové fondy a s istým zjednodušením aj podnikové sociálne fondy
• štátne účelové fondy na makroúrovni – 3 typy:
1. štátne účelové fondy v správe ústredného štátneho orgánu
2. účelové fondy ako verejnoprávne inštitúcie
3. účelový fond ako právnická osoba, správu kt. vykonáva jeho najvyšší orgán

1.
a) hospodárske účelové fondy: Štátny fond trhovej regulácie v poľnohospodárstve, Štátny vodohospodársky fond, Štátny fond zveľaďovania lesa, Štátny fond rozvoja bývania, atď.
b) verejnoprospešné účelové fondy: Štátny fond životného prostredia, Štátny fond kultúry Pro Slovakia, Štátny fond zdravia a Štátny fond telesnej kultúry.

2.
a) privatizačné fondy (dočasný charakter): Fond národného majetku SR, Pozemkový fond
b) fondy sociálneho charakteru: Fond zamestnanosti (Národný úrad práce), zdravotné poistenie (Všeobecná zdrav. poisťovňa), sociálne poistenie (Sociálna poisťovňa)

3. Fond na podporu zahraničného obchodu, Protidrogový fond

5. ŠTÁTNY ROZPOČET A JEHO ŠTRUKTÚRA

2010-11-15T03:12:00.001-08:00

Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Riadi sa ním rozpočtové hospodárenie SR v príslušnom rozpočtovom roku.
Limit výdavkov štátneho rozpočtu a maximálnu výšku schodku alebo minimálnu výšku prebytku štátneho rozpočtu na rozpočtový rok schvaľuje NR SR zákonom o štátnom rozpočte.
Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu.

Štátny rozpočet plní 3 základné funkcie – alokačnú, distribučnú, stabilizačnú
Základné pravidlá /zásady/ pri tvorbe štátneho rozpočtu:
- zásada vyrovnanosti – predpoklad, že príjmy a výdavky sa musia rovnať
- zásada ročnej platnosti – štátny rozpočet sa schvaľujez na 1 rozpočtový rok spravidla kalendárny
- zásada stability – štátny rozpočet má byť zostavený tak, aby sa nestal zdrojom nestability hospodárstva, ale naopak má zabezpečovať stabilný ekonomický rast
- zásada reálnosti – rozpočtové príjmy /ale aj výdavky/ musia vychádzať z reálnych možností
- zásada úplnosti – v štátnom rozpočte sú uvádzané brutto príjmy, čím sa získava prehľad o celkových príjmoch a celkových výdavkoch
- zásada prehľadnosti – štátny rozpočet musí byť vnútorne logicky členený na jednotlivé kapitoly a subkapitoly
- zásada publicity – štátny rozpočet je vecou verejnou

Štruktúra štátneho rozpočtu
Príjmovými zdrojmi štátneho rozpočtu sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod.
Výdavky /smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod./a možno ich podľa charakteru rozdeliť do 2 skupín:
- transfery – t.j výdavky na dôchodky, štipendiá a ostatné sociálne výdavky napr. podpory v nezamestnanosti a pod.
- výdavky na nákup tovarov a služieb - rozširujú dopyt domácností a tým aj celkový dopyt v ekonomike

Podrobné členenie príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu určí zákon o štátnom rozpočte na príslušný rozpočtový rok.

Ak sú výdavky štátneho rozpočtu výššie ako príjmy, vzniká deficit štátneho rozpočtu. Opakovaným deficitom vzniká štátny dlh. Na krytie deficitu štátneho rozpočtu štát môže buď uplatniť operácie na voľnom trhu /predajom štátnych cenných papierov – najmä štátnych obligácií/ alebo si požičať od iného centrálneho štátneho orgánu.
Ak sú výdavky menšie ako príjmy, vzniká prebytok štátneho rozpočtu, ak sa príjmy a výdavky rovnajú, hovoríme o vyrovnanom štátnom rozpočte.

4. Fiskálna /rozpočtová politika

2010-11-15T03:10:00.000-08:00

Štát uplatňuje rôzne druhy politík:
- vnútorná,
- zahraničná,
- náboženská,
- ekonomická – cenová, mzdová, finančná (colná, monetárna, kurzová, fiskálna)

Fiskálna politika sa označuje aj ako rozpočtová politika!!!
Fiskálnou politikou chápeme súhrn cieľov, nástrojov a rozhodovacích procesov, ktoré sa týkajú príjmov a výdavkov štátneho rozpočtu.

Možno ju považovať za súčasť hospodárskej politiky, a preto všeobecné ciele fiskálnej politiky sú totožné s cieľmi hospodárskej politiky. Môže ísť napr. o ekonomický rast, zvýšenie zamestnanosti, stabilizáciu cien alebo dosiahnutie vyrovnanej platobnej bilancie.
Fiskálna politika zohráva kľúčovú úlohu v proticyklickom regulovaní. Ak hrozí ekonomike prehriatie, je nevyhnutné uplatňovať reštriktívnu fiskálnu politiku. Ak možno očakávať pokles (alebo pokles nastal) realizuje sa expanzívna fiskálna politika.

Pri reštrikčnej politike klesajú vládne výdavky, znižuje sa agregátny dopyt, znižuje sa miera inflácie a ekonomický rast.

Uplatnenie expanzívnej politiky znamená zvýšenie vládnych výdavkov, v dôsledku čoho rastie agregátny dopyt, zvyšuje sa cenová hladina a brzdí sa pokles ekonomiky.
– t.j. FP sa využíva na makroekonomickú stabilizáciu => plní stabilizačnú funkciu verejných financií!

Nástroje rozpočtovej politiky:
- zabudované (vstavané, automatické) stabilizátory – patria sem
- progresívna daňová sústava,
- poistenie v nezamestnanosti,
- subvencie k cenám poľnohospodárskej produkcie.

Tieto stabilizátory pôsobia automaticky proticyklicky. V období ekonomického rastu rastú vďaka nim príjmy ŠR pri znížení výdavkov čo spomaľuje rast spotreby a súkromných investícii, spomaľuje rast agregátneho dopytu a samotný ekonomický rast. V období recesie klesajú príjmy ŠR a rastú výdavky, čo indikuje zvýšenie spotreby, pôsobí proti znižovaniu agregátneho dopytu a brzdí ekonomický pokles.

- zámerné (diskrétne) opatrenia – sú jednorázové opatrenia zamerané napr. na zmenu daňových sadzieb, zmenu jednotlivých položiek výdavkov, štruktúry výdavkov, ale aj vládne investície ako konkrétne rozhodnutie vlády.

O fiskálnej politike hovoríme od roku 1933 – Keynes a dielo Všeobecná teória zamestnanosti, úroku a peňazí, v ktorom zdôvodnil potrebu štátnych zásahov do ekonomiky.

3. Funkcie verejných financií

2010-11-15T03:09:00.001-08:00

Verejné financie plnia 3 základné funkcie :
1) alokačná
2) distribučná
3) stabilizačná

Alokačná funkcia verejných financií
- pomocou nej zabezpečuje verejné financie produkciu verejných statkov
- ide o rozhodovanie o prerozdelení verejných statkov, ktoré sú obmedzené
- ide o riešenie problému, že verejné statky neuhrádzajú občania

Štát musí rozhodnúť o rozsahu investícií na výrobu verejných statkov a poskytovanie verejných služieb. Taktiež rozhoduje o cene daného statku alebo služby. O rozmiestnení finančných zdrojov na tieto účely sa rozhoduje hlasovaním predovšetkým v zákonodárnych a výkonných orgánoch štátnej moci. Výsledky hlasovania sa prejavia vo verejných výdavkoch štátu. Alokačnú funkciu štát plní tak na centrálnej ako aj na miestnej úrovni.

Distribučná /rozdeľovacia/ funkcia verejných financií
- rozdeľovanie dôchodkov a zemna ich vlastníckeho vzťahu vzhľadom na princípy ekonomické, etické, sociálne...
- nejde iba o spravodlivé prerozdeľovanie ale aj o potrebu odviesť napr. financie do rozpočtu EÚ
Tým, štát plní alokačnú funkciu zároveň aj rozdeľuje finančné zdroje na rôzne účely. V tomto zmysle alokačná funkcia je aj funkciou distribučnou /širší zmysel/.

V užšom zmysle zmyslom distribučnej funkcie je korekcia dôchodkových a majetkových rozdielov /disproporcií/, ktoré vznikli v dôsledku fungovania trhu a dedenia majetku. Štát musí prostredníctvom svojich nástrojov zabezpečiť prerozdelenie zdrojov prostredníctvom daní a transferov a tým znižovať diferenciáciu obyvateľstva - dôchodkové a majetkové rozdiely. /napr. povinnosť zabezpečiť životné minimum/

Stabilizačná funkcia verejných financií
- využitie príjmov a výdavkov rozpočtu na stabilizáciu ekonomiky/nezamestnanosť, inflácia../
tempá rastu/, zamestnanosť, cenovú stabilitu a vyrovnanú platobnú bilanciu.

2. ROZPOČTOVÁ SÚSTAVA

2010-11-15T03:07:00.001-08:00

Rozpočtová sústava (systém verejných rozpočtov) sa zväčša poníma ako súhrn všetkých roz¬počtov, ktoré sa v danom štáte zostavujú. Pod tento pojem však treba zaradiť aj vzá¬jomné vzťahy medzi jednotlivými článkami rozpočtovej sústavy a postavenie rozpočtov v tejto sústave.

Rozpočtovú sústavu z hľadiska jej jednotlivých článkov ovplyvňuje najmä:
- existujúce štá¬toprávne usporiadanie,
- územnosprávne členenie štátu
- štruktúra ekonomiky a jej potenciál.

Rozpočtovú sústavu Slovenskej republiky tvoria tieto verejné rozpočty:
- štátny rozpočet Slovenskej republiky schválený na 1 kalendárny rok
- rozpočty obcí a rozpočty vyšších územných celkov (rozpočty územnej samosprávy)
- rozpočty štátnych účelových fondov.

Štátny rozpočet plní funkciu makroekonomického nástroja najvyššej dôležitosti pri riadení národného hospodárstva republiky najmä v oblasti hospodárstva, spoločenskej spotreby a štátnej správy. Predstavuje centralizovaný peňažný fond, prostredníctvom ktorého sa tvoria, rozdeľujú a používajú peňažné prostriedky štátu. Má formu bilancie, ktorej ľavú stranu tvoria príjmy a pravú výdavky štátneho rozpočtu. Jeho príjmovými zdrojmi sú predovšetkým dane, odvody, niektoré poplatky a clo, príjmy ústredných orgánov a inštitúcií a nimi riadených rozpočtových a príspevkových organizácií a pod. Výdavky smerujú najmä do oblasti zabezpečenia činnosti ústredných orgánov štátnej správy, dotácií obciam a štátnym účelovým fondom a pod.

Rozpočty územnej samosprávy
Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku predstavujú rozpočty územnej samo¬správy. Obsahom rozpočtov územnej samosprávy sú príjmy a výdavky, v ktorých sú vyjadrené fi¬nančné vzťahy k právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom pôsobiacim na úze¬mí obce a vyššieho územného celku, ako aj obyvateľom žijúcim na tomto území. Rozpočet obce a rozpočet vyššieho územného celku zahŕňa aj finančné vzťahy k štátnemu rozpočtu (napríklad dotácie zo štátneho rozpočtu).

Rozpočty obcí (a miest) predstavujú finančné plány hospodárenia obcí. Obsahujú príjmy a výdavky spojené so samosprávnou činnosťou obce, finančné vzťahy obce k podnikateľským subjektom pôsobiacim na území obce a tiež finančné vzťahy obce k štátnemu rozpočtu.
Príjmy rozpočtu obce tvoria najmä : výnos miestnych daní a poplatkov, výnosy obecných podnikov a obecného majetku, dotácia zo štátneho rozpočtu a pod.

Výdavky zakotvené v rozpočte obce smerujú najmä na zabezpečenie samosprávnej činnosti obce. Ďalej môže ísť o dotácie, návratné finančné výpomoci, sociálnu výpomoc občanom, splátky prijatých úverov a pod.

Štátne účelové fondy sa zriaďujú na financovanie osobitne určených úloh a za účelom správy finančných prostriedkov, ktoré sú na tieto úlohy určené. Zriaďujú sa zákonom, v ktorom sa upravujú podmienky ich vzniku, zdrojov a ich použitia, ako aj orgány poverené ich správou. Pre každý štátny účelový fond sa zriaďuje samostatný rozpočet, ktorý je finančnými vzťahmi napojený na štátny rozpočet. V súčasnosti sú v Slovenskej republike zriadené tieto štátne účelové fondy : Štátny fond /ŠF/ životného prostredia, ŠF zveľaďovania lesa, ŠF kultúry Pro Slovakia, ŠF zdravia, ŠF ochrany a zveľadenia poľnohospodárskeho pôdneho fondu, Štátny vodohospodársky fond, ŠF trhovej regulácie v poľnohospodárstve, ŠF cestného hospodárstv, ŠF telesnej kultúry, Štátny podporný fond pôdohospodárstva a potravinárstva, Slovenský pozemkový fond, ŠF likvidácie jadrovo-energetických zariadení a nakladania s vyhoreným jadrovým palivom a rádioaktívnymi odpadmi

1. Charakteristia verejných financií

2010-11-15T03:06:00.000-08:00

Verejný sektor je charakterizovaný poskytovaním verejných služieb občanom štátu. Existencia verejného sektora v zmiešanej ekonomike je nevyhnutná, pretože dopĺňa súkromný sector a kontroluje ho. Financovanie verejného sektora nie je samoúčelové. Existencia verejného sektora vyvoláva nevyhnutnosť verejných financií. Verejné financie zabezpečujú úlohy štátu.

Verejné financie charakterizujeme z troch hľadísk:
1) vzťahové hľadisko
Verejné financie /užší pojem/ - súhrn finančných vzťahov medzi subjektami ekonomického systému, kde jeden zo subjektov je štát /štátna správa alebo samospráva/.
Ide o prerozdeľovanie peňažných prostriedkov za účelom zabezpečenia fungovania verejného sektora, uspokojenia spoločných potrieb obyvateľstva pri uplatnení zásady nenávratnosti, jednostrannosti a vynútenosti.
Zásada nenávratnosti - nový vlastník nie je povinný peniaze vrátiť pôvodnému vlastníkovi t.j. tomu, od ktorého peniaze získal, dochádza k prevodu vlastníctva verejných financií
Zásada jednostrannosti /neekvivalentvnosti/ - financie sú prevedené bez poskytnutia protihodnoty /protislužby/
Zásada vynútenosti – povinnosť platiť daň nie je dobrovoľná, je to podmienené resp. vynútiteľné zákonom

2) fondové hľadisko
- verejné financie = rozpočtové peňažné vzťahy /fondy/
- rozpočtové fondy - centralizované /štátny rozpočet/
- decentralizované /mestský fond, fondy na vyšších úrovniach riadenia.../

3)verejné financie rozdelené podľa sústavy rozpočtov
- ústredný rozpočet – prerozdelenie najväčšej časti
- miestne rozpočty – rozpočty VÚC, samosprávnych krajov, obecné a mestské rozpočty
/medzi ústredným a miestnymi rozpočtami existujú vzájomné vzťahy, presuny najmä z ústredného rozpočtu do miestnych rozpočtov/
- rozpočty štátnych účelových fondov – majú nepovinný /fakultatívny/ charakter
- rozpočty štátnych podnikov a organizácií /fakultatívny charakter/
- rozpočet EÚ

Vlastné zdroje

2009-05-02T03:10:00.001-07:00

Vlastné zdroje krytia majetku sú tie zdroje, ktoré podnikateľ alebo vlastníci sami vložili do podnikania.

Jede najmä o:

80. základné imanie, ktoré napríklad v akciových spoločnostiach tvorí suma získaná predajom akcií akcionárom (vlastníkom spoločnosti), v družstve ide o súhrn členských vkladov,

81. nerozdelený zisk z minulých rokov, ktorý sa môže použiť v ďalšom období,

82. hospodársky výsledok (zisk) bežného obdobia,

83. rôzne druhy fondov, ktoré sa tvoria vložením peňazí získaných zo zisku spoločnosti

9.3.2 Cudzie zdroje

K cudzím zdrojom financovania patria bankové úvery a tiež záväzky voči dodávateľom, záväzky voči zamestnancom, finančným úradom, inštitúciám sociálneho zabezpečenia atď

Úvery

Úver predstavuje peňažné prostriedky, ktoré peňažný ústav (banka, sporiteľňa) půjčí firme na základe zmluvy o poskytnutí úveru. Ide o dlh firmy, tj povinnosť do určitého dátumu splatiť úver a zaplatiť poplatok za úver (tj úroky).

Úvery môžu byť zdrojom obežnému (doba splatnosti do 1 roka) aj dlhodobý (doba splatnosti nad jeden rok).

Ostatné záväzky

REŠPEKTOVANIE = dlh. Záväzok má účtovná jednotka vtedy, keď iné niečo dlhuje.

Rozoznávame tieto druhy záväzkov:

84. záväzky voči dodávateľom - tj záväzok vznikne účtovnej jednotke vtedy, ak od inej niečo odoberie (tovar, výrobky, služby), dodávateľ dodávku fakturuje a odberateľ je povinný zaplatiť faktúru do dohodnutej doby.

85. záväzky voči zamestnancom, zdravotnej poisťovni, správe sociálneho zabezpečenia - účtovná jednotka má záväzok voči zamestnancom z titulu nevyplatených miezd, správe sociálneho zabezpečenia z titulu nezaplateného soc. poistenie atď

86. Záväzok voči daňovému úradu - záväzok vzniká z titulu povinnosti na zaplatenie daní.

Podnikateľ je povinný

2009-05-02T03:09:00.002-07:00

Podnikateľ je povinný - ak uskutočňuje bezhotovostné platby - vytvoriť si u peňažného ústavu samostatný účet, na ktorom má uložené prostriedky súvisiace len s jeho podnikateľskou činnosťou.

Špecifickým peňažným prostriedkom sú ceniny (v určitých situáciách nahrádzajú peniaze). Cennými papiermi sa rozumie najmä poštové známky, kolky, telefónne karty a zakúpený stravenky do prevádzok verejného stravovania.

9.2.4 Pohľadávky

Pohľadávka je nárok podnikateľa na zaplatenie peňažnej sumy od dlžníka. Podnikateľ teda vystupuje vo finančnom vzťahu v úlohe veriteľa.

Typickým príkladom je faktúra vystavená odberateľovi ako predpis sumy, ktorú má dlžník uhradiť v dohodnutej lehote. Ďalším typom pohľadávky môže byť poskytnutá záloha zamestnanci, preplatok na daniach, nárok na poistnú náhradu od poisťovne v prípade poistného plnenia apod

9.3 Zdroje financovania majetku

Majetok možno tiež rozdeľovať podľa zdrojov financovania majetku a to na vlastné imanie a cudzie zdroje. Zdroje financovania majetku vyjadrujú, akým spôsobom si podnik umiestnil svoj majetok.

Obežný majetok

2009-05-02T03:09:00.001-07:00

Obežný majetok sa počas hospodárskej činnosti mení v inú formu (vo výrobnom podniku - materiál prechádza do hodnoty nedokončených výrobkov, z nich sa potom stávajú hotové výrobky, atď) a ďalej charakteristické je, že dochádza u neho k jednorazové spotrebu.

Do obežného majetku teda patria zásoby, peňažné prostriedky a pohľadávky.

9.2.1 Kolobeh majetku

9.2.2 Zásoby

Zásobami sú napríklad: materiál, tovar, nedokončená výroba a výrobky.
Materiál - sú to predmety, ktoré sa používajú na zhotovenie výrobkov.
Tovar - sú to hnuteľné veci nakúpené za účelom ďalšieho predaja.
Výrobky - sú predmety, ktoré podnik vyrába s cieľom predať ich zákazníkom.
Nedokončená výroba - sú výrobky, ktoré už prešli jedným alebo niekoľkými výrobnými stupňami, nie sú už materiálom, ale aj ešte nie sú hotovým výrobkom.

9.2.3 Peňažné prostriedky

Peňažné prostriedky môžu mať dvojakú formu:
peniaze v hotovosti (v pokladni),
peňažné prostriedky na bankovom účte u peňažného ústavu.

Dlhodobý majetok môžeme ďalej rozdeliť na:

2009-05-02T03:08:00.000-07:00

77. dlhodobý hmotný majetok,
78. dlhodobý nehmotný majetok,
79. dlhodobý finančný majetok.

9.1.1 Dlhodobý hmotný majetok

Týmto pojmom sa rozumie:
pozemky, budovy, stavby (bez ohľadu na ich obstarávaciu cenu),
samostatné hnuteľné veci, ktorých ocenenie je vyššie ako 40 000 Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako jeden rok. Hnuteľným veciam sú napríklad popravní prostriedky, stroje a zariadenia.

9.1.2 Dlhodobý nehmotný majetok

Dlhodobým nehmotným majetkom sa rozumie napríklad patenty, licencie, programové vybavenie (softvér) apod, ktorých ocenenie je vyššie ako 60 000 Sk a doba použiteľnosti je dlhšia ako 1 rok.

9.1.3 Dlhodobý finančný majetok

Do dlhodobého finančného majetku patria napríklad cenné papiere, ktoré podnik nakupuje ako dlhodobú investíciu, sem ukladá voľné peňažné prostriedky s tým, že je po niekoľkých rokoch predá a použije.

Majetok podniku

2009-05-02T03:07:00.000-07:00

Každý podnik potrebuje na plnenie svojej činnosti rôzne prostriedky (budovy, stroje, dopravné prostriedky, zásoby, peňažné prostriedky, atď). S týmito prostriedkami hospodária a preto sa im hovorí hospodárskej prostriedky. Ich konkrétne zloženie v jednotlivých podnikoch závisí na podnikateľskej činnosti podniku.

Majetok podniku sú teda všetky prostriedky, ktoré podnik pri svojej činnosti využíva.

Majetok delíme na:
75. dlhodobý majetok,
76. obežný majetok.

9.1 Dlhodobý majetok

Za dlhodobý majetok je považovaný majetok, ktorý má dobu použiteľnosti dlhšiu ako jeden rok a počas používania nestráca svoju formu (nespotrebúva sa) a len sa opotrebováva.

V starších publikáciách možno vidieť ešte pojem investičný majetok. Toto označenie pre dlhodobý majetok sa používal do konca roku 2000. Od roku 2001 je tento termín nahradený termínom dlhodobý majetok

Princíp budúcej ceny sa týka hlavne plánovania budúcich cien ,

2008-09-22T06:17:00.001-07:00

Princíp budúcej ceny sa týka hlavne plánovania budúcich cien , ktoré
predpokladáme že budú platiť na trhu
5. Princíp nižšej ceny, ktorý súvisí so zásadou opatrnosti, čiže majetok sa
sa snažíme oceniť vždy čo najnižšími cenami a záväzky skôr cenami vyššími

Zvýšenie hodnoty majetku s neúčtuje, ale vytvárajú sa tzv. tiché rezervy. (napr.
pôda a iné veci, ktorých cena rastie). Tiché rezervy sú nástrojom pre dlhodobú
existenciu podniku. , lebo nimi si účtovná jednotka môže ovplyvňovať hospodársky
výsledok. Ak má potom stratu, rozpustí časť tejto rezervy a zníži ju.

Oceňovanie jednotlivých druhov majetku

Investičný majetok sa oceňuje najčastejšie cenou obstarania, obstarávacou cenou

Budúcnosti

2008-09-22T06:16:00.000-07:00

Plánovaná trhová cena
Plánovaná cena výrobná
Plánované vlastné náklady
príp. výnosová cena

všetko sú to ceny ktoré sa plánujú, väčšinou to nie je možné na dlhšiu dobu dopredu

Oceňovacie princípy

podľa toho, akú cenu si zvolíme na oceňovanie:

1. Princíp dennej ceny- aktíva by mali byť ocenené v cenách, v ktorých boli
skutočne obstarané, pri majetku vytvorenom vlastnou činnosťou vo vlastných
nákladoch, t.j. cenách historických

2. Realizačný princíp hovorí o tom, že výnosy musia byť vykázané v tom účtovnom
období, v ktorom boli dodané výkon zákazníkovi bez ohľadu na to, či boli uhradené
Princíp imparity hovorí, že náklady v účtovníctve sa zachytávajú už pri ich
vzniku, výnosy až pri ich realizácii

Prítomné

2008-09-22T06:15:00.002-07:00

Trhová cena
Reprodukčná cena
Kurzová cena
Nominálna cena

trhová - kryštalizuj sa na trhu na základe dopytu a ponuky, môže to byť aj cena
na základe dohody medzi odberateľom a dodávateľom
reprodukčná - za ktorú by sme majetok obstarali v deň v ktorom sa o ňom účtuje,,
najčastejšie pri darovanom majetku a prebytkoch -- určí ju súdny znalec,
používa sa aj napr. (podľa zásady opatrnosti) ak sú vlastné náklady vyššie ako
reprodukčná
Kurzová cena sa najčastejšie používa pri cenných papieroch a je to cena finančného
majetku na burze

nominálna - vyznačená na majetku - väčšiu u peňažných prostriedkov, cenín,
telefónnych kariet, stravných lístkov, aj pohľadávky a záväzky

Minulé–historické

2008-09-22T06:15:00.001-07:00

Minulé–historické
prítomné - denné
budúce - plánované

z hľadiska obsahového:

Minulé
Cena obstarania
Obstarávacia cena
Cena výrobná
Ocenenie na základe vlastných nákladov = vlastné náklady

cena obstarania - cena za ktorú sme majetok skutočne obstarali
obstarávacia cena - cena obstarania + náklady súvisiace s obstaraním daného
majetku(prepravné, clo, poistné, provízie, a i.)
cena výrobná - pri majetku vyrobenom vo vlastnej réžii, obsahuje priame náklady
(priamy materiál mzdy a ostatné náklady)
vlastné náklady = priame + časť nepriamych nákladov

Pre nás najdôležitejšie výkazy.

2008-09-22T06:14:00.000-07:00

Pre nás najdôležitejšie výkazy. V súvislosti s oceňovaním sa treba pridržiavať
určitých zásad, 3 základné:

Zásada neobmedzeného trvania podniku - predpokladáme, že podnik, ktorý oceňujme bude
naďalej poskytovať svoje výkony a fungovať aj v ďalších účtovných obdobiach
Zásada opatrnosti - mali by sa vykazovať očakávané straty v účtovníctve a
zisky len realizované.
Stálosť kúpnej sily peňazí - najviac kritizovaná zásada, ktorú je ťažko
dodržiavať, lebo kúpna sila peňazí sa stále mení,,

Oceňovacie veličiny

sú to rôzne druhy cien, ktoré v účtovníctve používame. Najbežnejšie delenie je
z hľadiska časového:

Minulé
Prítomné
Budúce

Oceňovanie patrí medzi najvážnejšie problémy,

2008-09-22T06:13:00.000-07:00

Oceňovanie patrí medzi najvážnejšie problémy, ktoré sa v účtovníctve riešia. Je
jedno najdôležitejších metodických prostriedkov účtovníctva, treba pri ňom vždy
vychádzať z individuálnych potrieb - na čo, k akému účelu má to oceňovanie byť
urobené. Možných účelov je viacero:

Oceňovanie obstarávacích cenách pri nakupovanom majetku, vo vlastných nákladoch
vyrobených vlastnou činnosťou --doplniť z-- kedy a oceňuje pri obstaraní majetku
- každý majetok ktorý vstupuje do účtovnej jednotky u musí byť ocenený
2. V prípade poskytovala výkonov, výrobkov, služieb pre potreby trhu - ocenenie
na výstupe, napr. ocenenie kalkuláciou predajnej ceny alebo trhových cien
3. Pri zostavovaní účtovných výkazov a to jednak výkazu súvahy ako aj výkazu
ziskov a strát - súvaha - ma a záväzky, ziskov a strát = hospodársky výsledok
4. Pre potreby zdaňovania - používajú sa iné prostriedky - napr. rozdiel medzi
účtovnými a daňovými odpismi

Ciele oceňovania - či je to podnik, ktorý zostavuje ocenenie pre výkazy, daňové
účely alebo napr. pre potreby likvidácie.

Storno zápisu

2008-09-22T06:12:00.002-07:00

napr. pri chybnom zapísaní (na iný účet ako mal byť).

možnosti
mínus
červene
na opačnú stranu prečiarknutie, ale tenkou čiarou, aby bola suma viditeľná -
možno použiť aj v horných dvoch prípadoch

Oceňovanie majetku a záväzkov

Každý majetok aj záväzky musia byť v účtovníctve peňažne ocenené. Vyjadrenie v
peňažných jednotkách = ocenenie majetku a záväzkov. Môže byť dvojakého druhu:

Individuálne
Celkové

Individuálne - ocenenie jednotlivých zložiek majetku samostatne
Celkovo - celý majetok dokopy, napr. pri likvidácii

Niekedy je ocenenie bezproblémové, napr. faktúry a pod. Iné je to z majetkom,
ktorý je už používaný alebo je poškodený. Cena sa vyčísľuje na základe hodnoty
toho majetku. Niekedy je ju ťažké vyčísliť. Cena majetku je hodnota majetku
vyjadrená v peniazoch.

Vždy záleží od charakteru účtu

2008-09-22T06:12:00.001-07:00

Vždy záleží od charakteru účtu - kde účtovať zvýšenie a kde znížene. Oprava môže
prebehnúť napr. doplnkovým zápisom = doúčtovanie .

Dodávateľ
D
ZZ 100
Tovar 76

Tovar - 132
MD
Tovar 80 - zlý zápis

do 321=Dod sa doúčtuje vo výške 4. Pri oprave vždy musí byť dátum a podpis
oprávnenej osoby.

Zníženie - -hre bolo zvýšenie

321
D
ZZ 100
Tovar 86 -chyba - malo byť 80

viac spôsobov = znamienko mínus, druhá možnosť je použitie červenej = to isté
ako mínus, preto nikdy inak červenú nepoužívať, tretia možnosť na strene opačnej

Opravné položky

2008-09-22T06:11:00.000-07:00

Opravné položky - majú len prechodný charakter, čo znamená, že sa vytvárajú v majetku, ktorého hodnota sa znížila len prechodne. Vytvárajú sa k 31.12., keď zistíme po inventarizácií, že ocenenie nášho majetku v účtovníctve je vyššie, ako sú skutočné ceny na trhu. Sú vždy v 9 skupine každej triedy, ktorej sa to týka, čiže 09,19,29,39.

!!!!!!!!!!!! PAPIER!

Oprava účtovných zápisov

Oprava je účtovná ale nie hospodráska operácia, vyplýva z techniky opravy
účtovného zápisu. Opravy na dokladoch styku s peňažnými ústavmi nie sú
povolené, tam sa vždy musí vystaviť nový účtovný doklad. Pri opravách sa musí
dodržať dokladovosť, t.. previesť ju možno len na základe dokladu, ktorý sa nazýva
interný doklad, lebo si ho vystaví účtovná jednotka sama. Môže ho vystaviť len
osoba na to oprávnená. Opravy môžu byť rôzne:

Zvýšenie opravovanej sumy
Zníženie opravovanej sumy
Storno celého zápisu

Tu sa vyčísli účtovný hospodársky výsledok.

2008-09-22T06:10:00.002-07:00

Tu sa vyčísli účtovný hospodársky výsledok. Z toho potom musí odpočítať odpočítateľné položky a dostane daňový základ. Daň sa potom ešte na konci roka zaúčtuje - zvlášť z bežnej a zvlášť z mimoriadnej. Tak dostaneme disponibilný hospodársky výsledok.

9.1.4 Princíp členenia majetku a záväzkov z hľadiska času na krátkodobé a dlhodobé

Kladie sa veľký dôraz na časové rozlíšenie a to tak, že sa berie do úvahy jeden rok ako hranica; majetok a záväzky do 1 roka sa považujú za krátkodobé, dlhšie ako 1 rok za dlhodobé. Je to rozlíšené priamo v účtovej osnove.

9.1.5 Reálne vykázanie majetku finančnej a dôchodkovej situácie podniku

Keďže sa na rozdiel od minulosti cena mení a nie je rovnaká ani vo všetkých obchodoch (ako bývala), alebo napr. zmeny kurzov meny v ktorej mám nejaké prostriedky mi “mení majetok”, vložilo sa do účtovej osnovy niekoľko špeciálnych účtov.

Pre trvalé zníženie - oprávky - odpisy. V skupine 07 - nehmotný a 08-hmotný investičný majetok (napr. SW 013, oprávky SW-073).

9.1.3 Princíp sledovania a vyčíslenia hospodárskeho výsledku podľa jednotlivých činností

2008-09-22T06:10:00.001-07:00

1. Z prevádzkovej činnosti = bežná (spotreba, tržby, predaj, a i.)
2. Z finančnej oblasti súvisí s finančnými operáciami (cenné papiere, úroky, a i.)
3. Z mimoriadnej činnosti = ojedinelé, náhodné, nesúvisia s bežnou činnosťou podniku (manká a škody, zistenie prebytku, a i.)
(zvlášť sa vyčísľuje napr. aj platba dane podľa činností)

Aby sa to dalo robiť, sú účty v 5 a 6 triede zoradené podľa činností.

Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Skupiny 50-55 Skupiny 60-65
Hosp. výsledok z prevádzkovej
Skupiny 56-57 Skupiny 66-67
Hosp. výsledok z finančnej
Skupina 58 Skupina 68
Hosp. výsledok z mimoriadnej
Účtovný hospodársky výsledok

9.1.1 Princíp uzávierkového hľadiska

2008-09-22T06:09:00.002-07:00

hovorí, že sa dôsledne oddelili súvahové účty od výsledkových (0-4=súvahové, 5-6=výsledkové).

Závierkové účty:

a) 701-začiatočný účet súvahový
b) 702-Konečný účet súvahový
c) 710-Účet ziskov a strát

Podsúvahové účty sú tie, ktoré nevchádzajú do súvahy (nevykazujeme ich v našom majetku, lebo ich máme napr. iba v prenájme). Pre tieto účty sú vyhradené skupiny 75-79.

9.1.2 Brutto princíp sledovania nákladov a výnosov

znamená, že sa nesmú kompenzovať príbuzné položky nákladov a výnosov, taktiež sa nie vždy môže kompenzovať majetok a záväzky - jedine keď to pripúšťajú postupy účtovania a to iba ak sa jedná o krátkodobé záväzky/pohľadávky voči tej istej osobe a v jednej mene.

Kompenzovanie nákladov a výnosov bolo v starom účtovníctve povolené - aby sa tomu zabránilo, sú teraz rovnaké (s rovnakým názvom) účty aj vo výnosoch (6) aj v nákladoch (5).

Účtová osnova bola zostavená pre dva druhy podnikateľov

2008-09-22T06:09:00.001-07:00

Účtová osnova bola zostavená pre dva druhy podnikateľov - jedna tzv. skrátená verzia - môžu ju používať tí podnikatelia, ktorí nemusia mať účtovnú závierku overenú audítorom, používajú skupinové účty, t.j. účty, ktoré sú vždy ako prvé v skupine a sú ukončené nulou. Druhá je úplná verzia, pre tých, ktorí musia mať účtovnú závierku overenú audítorom - používajú všetky účty okrem skupinových, t.j. s koncovým znakom od 1 po 9.

9.1 Princípy dodržované pri zostavení účtovej osnovy

1. Princíp uzávierkového hľadiska
2. Brutto princíp sledovania nákladov a výnosov
3. Princíp sledovania a vyčíslenia hospodárskeho výsledku podľa jednotlivých činností
4. Princíp členenia majetku a záväzkov z hľadiska času na krátkodobé a dlhodobé
5. Princíp reálneho vykázania majetku finančnej a dôchodkovej situácie podniku

0. Investičný majetok (Aktíva)

2008-09-22T06:08:00.002-07:00

0. Investičný majetok (Aktíva)
1. Zásoby (Aktíva)
2. Finančný majetok (Aktíva + Pasíva)
3. Zúčtovacie vzťahy (Aktíva + Pasíva)
4. Kapitálové účty a dlhodobé záväzky (Pasíva)
5. Náklady (čo asi? :-)
6. Výnosy
7. Závierkové a podsúvahové účty
8. Vnútropodnikové účtovníctvo I.
9. Vnútropodnikové účtovníctvo II. (Terminátor II. :-)

0-7 = Finančné účtovníctvo
8-9 = Vnútropodnikové účtovníctvo (aj v rámci jednotlivých závodov a pod. - možno si ich zvoliť)

Číselné označenie účtu = tri číslice:

1. Trieda
2. Skupina
3. Znak účtu

Účtová osnova obsahuje zoznam syntetických účtov

2008-09-22T06:08:00.001-07:00

Účtová osnova obsahuje zoznam syntetických účtov so záväzným číselným označením a so záväzným názvom účtu, to znamená že jednak číselné znaky a taktiež názov účtu sa musia dodržiavať.

Postupy účtovania obsahujú dve základné časti:

1. Úvodné ustanovenia (charakteristika pojmov)
2. Charakteristika jednotlivých účtových tried (+bližšie sú charakterizované jednotlivé účty, niekde aj súvzťažné účty)

Účtová osnova SR je platná od 1.1.93. Pri jej zostavovaní sa za základ brala desiatková sústava (prečo nie hexadecimálna? :-) - desať účtových tried od 0 po 9. V rámci každej účtovej triedy môže byť 10 skupín účtov a v rámci jednej skupiny 10 účtov.

Účtové triedy: (U: Názvy účtových tried treba bezpodmienečne ovládať!)

Doklady - príjmový a výdavkový

2008-09-22T06:07:00.001-07:00

Doklady - príjmový a výdavkový

Príkazy k úhrade sa neúčtujú, to sa robí až keď príde výpis z účtu.

Dodací list - pri preberaní na sklad.

9. Účtová osnova

(definícia) je sústava účtov usporiadaná podľa určitých princípov, na ktoré sa v zmysle v platných predpisov a postupov účtovania účtujú účtovné prípady, ktoré účtovnej jednotke vzniknú.

V súčasnej platnej metodike platí päť účtových osnov (Účtová osnova pre...):

1. Podnikateľov
2. Banky
3. Poisťovne
4. Rozpočtové a príspevkové organizácie
5. Politické strany, hnutia, občianske združenia a iné nezárobkové organizácie

8.5 Iné účtovné doklady a knihy

2008-09-22T06:06:00.002-07:00

Denník:

V denníku sa časovo chronologicky zachytáva každý účtovný prípad.

Náležitosti:

1. Poradové číslo
2. Dátum
3. Číslo dokladu
4. Text
5. Suma (Sk) MD aj D, SE - syntetická evidencia
6. Čísla účtov, na ktoré sa zaúčtuje MD a D, AE - analytická evidencia

Denníková skúška - všetky obraty v Sk sa musia rovnať obratovej časti tabuľkovej predvahy.

Účet:

1. Názov
2. Číslo riadku
3. Dátum
4. Číslo dokladu
5. Text
6. Začiatočný zostatok
7. Obraty MD+D
8. Konečný zostatok

Účet ziskov a strát

2008-09-22T06:06:00.001-07:00

Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaný tovar 15000 Tržby za tovar 25000
Spotreba energie 2000
Zisk 8000
25000 25000

Všade treba napísať prevod (do každého účtu, z ktorého prevádzame do konečného súvahového)!!!

Konečný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Pokladnica 3000 Základné imanie 100000
Bankové účty 78000 Hospodársky výsledok (Zisk) 8000
Suma 108000 Suma 108000

Tabuľková predvaha

2008-09-22T06:05:00.001-07:00

P. Názov Zač. zostatky Obraty Súčty Zostatky
č. účtu MD D MD D MD D MD D
1. Pokladnica 20000 - 25000 15000 45000 15000 30000 -
2. Bankový účet 80000 - 0 2000 80000 2000 78000 -
3. Tovar na sklade a v predajni - - 15000 15000 15000 15000 - -
4. Základné imanie - 100000 - - - 100000 - 100000
5. Dodávatelia - - 2000 2000 2000 2000- -
6. Spotreba energie - - 2000 - 2000 - 2000 -
7. Predaný tovar - - 15000 - 15000 - 15000 -
8. Tržby za tovar - - - 25000 - 25000 - 25000
Súčty 100000 100000 59000 59000 159000 159000 125000 125000

Účty sú zoradené nasledovne: účty aktív (1.-3.), pasív (4.-5.) a nákladové (6.-8.).

6. Úhrada záväzku voči dodávateľovi z bankového účtu. máme výpis z bankového účtu

2008-09-22T06:04:00.002-07:00

Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 80000 Uhradenie záväzku dodávateľovi 2000

Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Uhradenie záväzku 2000 Spotreba energie 2000

4. Tržby z predaja tovaru inkasované v hotovosti vo výške 25000.

2008-09-22T06:04:00.001-07:00

Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Nákup od dodávateľa 15000
Tržby z predaja tovaru 25000

Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 25000

5. Vyskladnenie predaného tovaru.
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 15000 Vyskladnenie tovaru 15000

Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj odberateľovi 15000

Tovar na sklade a v predajni

2008-09-22T06:03:00.002-07:00

Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 15000

3. Faktúra od dodávateľa za spotrebu elektrickej energie vo výške 2000.
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Spotreba energie 2000

Spotreba elektrickej energie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Faktúra od dodávateľa 2000

Bankový účet

2008-09-22T06:03:00.001-07:00

Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 80000

Základné imanie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000

2. Nákup tovaru v hotovosti vo výške 15000.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Nákup od dodávateľa 15000

8.4.1 Príklad tabuľkovej predvahy

2008-09-22T06:02:00.001-07:00

Na začiatku účtovného obdobia (ak už účtovná jednotka podniká) netreba robiť súvahu. Ale vždy treba začiatočný účet súvahový.

1. Začiatok účtovného obdobia.

Začiatočný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Základné imanie 100000 Pokladnica 20000
Bankové účty 80000
Suma 100000 Suma 100000

Začiatočný účet súvahový treba vždy uzavrieť!!

Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000

8.3.1 Súpis analytickej evidencie

2008-09-22T06:00:00.000-07:00

Sa väčšinou robí na konci účtovného obdobia. Vyzerá nasledovne (podľa údajov z 8.3):

Začiatočný zostatok Obrat Zostatok
Dodávateľ 1 50000
Dodávateľ 2 30000
Dodávateľ 3 20000
Dodávatelia spolu 100000

8.4 Tabuľková predvaha

je formálna kontrola správnosti účtovných zápisov. Volá sa predvaha, lebo sa zostavuje ešte pred uzatvorením účtovníctva. Slúži len na formálnu kontrolu správnosti účtovných zápisov, čiže nevyčísľuje sa nič, zisťuje sa len či sa všetko správne účtovne podvojne zaúčtovalo. Môže mať viacero náležitostí,zakladné:

1. Poradové číslo
2. Názov účtu
3. Začiatočné zostatky MD/D
4. Obraty MD/D
5. Súčty MD/D (ZZ + súčty)
6. Zostatky MD/D (konečné zostatky na účtoch, aktíva MD, pasíva D)

Vždy sa strana má dať musí rovnať strane dal.

8.3 Analytická evidencia

2008-09-22T05:59:00.002-07:00

Syntetické účty (klasické, napr. Dodávatelia) sa používajú kvôli prehľadnosti, ale často je zaujímavé aj poznať ich obsah podrobnejšie Preto sa k syntetickým účtom vedie ešte tzv. analytická evidencia. Tá podrobnejšie vyjadruje ten syntetický účet. Napr. Dodávatelia: K syntetickému sa vedie osobitný účet pre každého dodávateľa.

Vyzerá približne takto:

Dodávateľ 1 Dodávateľ 2 Dodávateľ 2
Má dať Dal Má dať Dal Má dať Dal
ZZ 50000 ZZ 30000 ZZ 20000

Príslušný syntetický účet:
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000

3. Vyskladnenie tovaru.

2008-09-22T05:59:00.001-07:00

Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 100 Vyskladnenie 100

Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Vyskladnenie 100

4. Výsledok.
Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Náklady 100 Tržby 150
Zisk 50

8.2.2 Príklad kúpy a následného predaja

2008-09-22T05:58:00.000-07:00

Kúpa za 100 a predaj za 150.

1. Nákup za 100.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok X Platba za tovar 100

Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 100

2. Predaj za 150.
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok X Platba za tovar 100
Predaj tovaru 150

Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 150

7. Uzatvorenie účtov.

2008-09-22T05:57:00.002-07:00

Účet ziskov a strát
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaný tovar 10000 Tržby 30000
Odpisy 5000
Zisk 15000
30000 30000

Konečný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Pokladnica 7700 Základné imanie 100000
Bankové účty 166900 Bankový úver 50000
Drobný hmotný investičný majetok 5000 Daň z pridanej hodnoty 3450
Dodávatelia 6150
Oprávky 5000
Hospodársky výsledok (Zisk) 15000
Suma 179600 Suma 179600

6. Vyskladnenie predaného tovaru.

2008-09-22T05:57:00.001-07:00

a) Do účtu “Tovar na sklade a v predajni” do D 10000:
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 10000 Vyskladnenie 10000

Tržby treba upraviť o náklady, ktoré sme mali s kúpou toho, čo predáme.

b) Vytvorenie účtu “Predaný tovar” (nákladový) a do MD=10000:
Predaný tovar
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Vyskladnenie 10000

a) Vytvorenie účtu “Oprávky” (kontraaktívny, ale správa sa ako účet pasív) a do D 5000 :

2008-09-22T05:56:00.000-07:00

a) Vytvorenie účtu “Oprávky” (kontraaktívny, ale správa sa ako účet pasív) a do D 5000 :
Oprávky
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000

b) Vytvorenie účtu “Odpisy hmotného a nehmotného investičného majetku” (nákladový) a do MD 5000:
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000

4. Úhrada faktúry od odberateľa na bankový účet.

2008-09-22T05:55:00.002-07:00

a) Do účtu “Odberatelia” do D 36900.
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj tovaru 36900 Úhrada faktúry 36900

b) Do účtu “Bankový účet” do MD 36900.
Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 130000
Úhrada faktúry odberateľom 36900

5. Zaúčtovanie odpisu strojového zariadenia.
- v SR sa neznižuje jeho hodnota na jeho účte (napr. v Rakúsku áno), ale nepriamo, cez účet “Oprávky”, kde sa opotrebenie zaznamenáva v peňažnom vyjadrení

b) Vytvorenie účtu “Tržby” (výnosový) a do D 30000.

2008-09-22T05:55:00.001-07:00

Tržby
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj nakúpeného tovaru 30000

c) Do účtu “Daň z pridanej hodnoty” do D 6900.
Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300 Predaj nakúpeného tovaru 6900
Nákup strojového zariadenia 1150

c) Do účtu “Daň z pridanej hodnoty” do MD 1150 (opäť zložený účtovný zápis).

2008-09-22T05:54:00.001-07:00

c) Do účtu “Daň z pridanej hodnoty” do MD 1150 (opäť zložený účtovný zápis).

Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300
Nákup strojového zariadenia 1150

3. Predaj nakúpeného tovaru - faktúra odberateľovi - 30000+6900 DPH.

a) Vytvorenie účtu “Odberatelia” a do MD 36900.
Odberatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Predaj tovaru 36900

c) Vytvorenie účtu “Daň z pridanej hodnoty”

2008-09-22T05:53:00.000-07:00

c) Vytvorenie účtu “Daň z pridanej hodnoty” a do MD 2300 (typický príklad účtovania na troch účtoch).
Daň z pridanej hodnoty
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup tovaru od dodávateľa 2300

2. Nákup strojového zariadenia od dodávateľa vo výške 6150 (5000+DPH).

a) Vytvorenie účtu “Dodávatelia” a do D 6150.
Dodávatelia
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup strojového zariadenia 6150

b) Vytvorenie účtu “Drobný investičný majetok” a do D 5000.
Drobný investičný majetok
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Strojové zariadenie 5000

1. Nákup tovaru v hotovosti vo výške 12300 (cena 10000 + DPH 2300).

2008-09-22T05:52:00.000-07:00

a) Vytvorenie účtu “Tovar na sklade a v predajni” a zapísanie sumy bez DPH do MD:
Tovar na sklade a v predajni
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Nákup od dodávateľa 10000

b) Záznam do pokladnice, aj z DPH:
Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000 Platba za tovar 12300

Treba ho vždy uzavrieť = sumy a čiary.

2008-09-22T05:51:00.000-07:00

Treba ho vždy uzavrieť = sumy a čiary. Ostatné podvojne pootvárať, ale uzavrieť až na konci.

Pokladnica
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 20000

Bankový účet
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 130000

Základné imanie
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 100000

Krátkodobý bankový úver
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Začiatočný zostatok 50000

8.2.1 Príklad zloženého účtovného zápisu

2008-09-22T05:50:00.000-07:00

Dvaja spoločníci založili firmu. Jeden vložil do pokladnice 20000, druhý dal vklad vo výške 80000 a požiadali banku krátkodobý úver, ktorý im banka previedla na ich bankový účet v o výške 50000. Výpis z bankového účtu máme.

Začiatočná súvaha
Aktíva Pasíva
Pokladnica 20000
Bankový účet 130000 Základné imanie 100000
Krátkodobý bankový úver 50000
150000 150000

Pri otvorení účtov hlavnej knihy treba začať začiatočným účtom súvahovým.

Začiatočný účet súvahový
Má dať Dal
Text Suma Text Suma
Základné imanie 100000 Pokladnica 20000
Bankový úver 50000 Bankové účty 130000
Suma 150000 Suma 150000

8.1.4 Účet ziskov a strát a konečný účet súvahový

2008-09-22T05:49:00.002-07:00

Aby bola aj na konci účtovného obdobia dodržaná podvojnosť, do účtovej osnovy boli vložené:

1. Účet ziskov a strát predstavuje hospodársky výsledok (prvý krát vyčíslený); Náklady = Má dať, Výnosy = Dal; prevod konečného stavu zo strany Dal na Má dať pre náklady a pre výnosy naopak
2. Konečný účet súvahový je pre súvahové aktíva a pasíva; má podobu súvahy: Aktíva = Má dať, Pasíva = Dal; po prevode sa zistí hospodársky výsledok

8.2 Zložený účtovný zápis

vzniká, keď účtujeme na troch alebo viacerých súvsťažných účtoch. Často sa vyskytuje u podnikateľov, ktorí sú platiteľmi DPH. Títo musia viesť špeciálny účet, ktorý sa volá “Daň z pridanej hodnoty”. Zachytáva sa na ňom záväzok voči finančnému orgánu - je to účet pasív, čiže na strane dal. Daň, ktorú platí za tovary, si môže odpočítať a zachytáva ju a strane má dať.

Pasív:

2008-09-22T05:49:00.001-07:00

1. Zvýšenie = Dal
2. Zníženie = Má dať

Konečný zostatok = (Začiatočný zostatok) + (Obrat strany Má dať) - (Obrat strany Dal)

8.1.3 Výsledkové účty

Okrem súvahových existujú ešte účty nákladov a výdavkov = účty výsledkové, ktoré ale nemajú začiatočné zostatky, lebo sa neprevádzajú do ďalšieho obdobia (tvar majú rovnaký ako súvahové).

Zvýšenie nákladov sa spravidla účtuje do Má dať, zníženie do Dal, a u výnosov spravidla naopak.

V ich prípade nehovoríme o zostatku, ale o konečnom stave:

1. Na strane Má dať = (Obrat strany Má dať) - (Obrat strany Dal)
2. Na strane Má dať = (Obrat strany Dal) - (Obrat strany Má dať)

8.1.1 Začiatočný účet súvahový

2008-09-22T05:48:00.001-07:00

Otváracia/zahajovacia súvaha sa robí len raz, dňom zápisu do obchodného registra sa začne podnikanie, preto sa musí začať aj účtovanie, t.j. musia sa otvoriť účty hlavnej knihy = účty aktív a pasív (zo súvahy); na začiatku je do nej vložený začiatočný účet súvahový, čo je zrkadlový obraz súvahy - majetok na pravej a zdroje na ľavej strane. Na začiatku sa zachytia len začiatočné zostatky, napr. účet pokladnica. Začiatočný účet súvahový nie je presný zrkadlový obraz súvahy, lebo treba doň rozpísať globálne položky. Musia byť na každý jeden účet podrobne rozpísané.

Začiatočné zostatky: Aktíva vždy = Má dať, Pasíva vždy = Dal.

8.1.2 Súvahové účty

Účty aktív a pasív = súvahové účty, lebo sú odvodené zo súvahy.

Aktív:

1. Zvýšenie = Má dať (napr. peniaze do pokladnice a pohľadávky)
2. Zníženie = Dal (platby, výdaj, a i.)

?? = Obrat strany Má dať, čo odbudlo

8. Účet ako prameň ekonomických informácií

2008-09-22T05:47:00.000-07:00

Každý obchodný prípad má vplyv na dve položky. Aby nebolo nutné opisovať celú súvahu, do účtovníctva bol vložené účty, niektoré sa tieto prípady zachytávajú.

Má položky:

Má dať (na ťarchu účtu) Dal (v prospech účtu)
Dátum Text Suma (Sk) Dátum Text Suma (Sk)

8.1 Jednoduchý účtovný zápis

Zásada podvojnosti v tomto prípade znamená, že ten istý prípad a príslušná suma sa vždy uvedie na dvoch súvsťažných účtoch - na jednom na ľavej a na druhom na pravej strane = jednoduchý účtovný zápis.

Výkony sú výsledkom podnikateľskej činnosti

2008-09-22T05:46:00.002-07:00

Výkony sú výsledkom podnikateľskej činnosti, či už vo forme výrobku, služby alebo práce či tovaru. Výkony sa môžu realizovať do vlastného podniku = odovzdané výkony. Ak ich preberajú iné subjekty / tretie osoby - realizácia výkonov. Výkon realizovaný a vyjadrený v peniazoch sa nazýva výnos. Výnosy sa delia na tržby a vnútropodnikové výnosy. Tržba je taký druh výnosu, ktorý je úhradou za realizované výkony. Vnútropodnikový výnos je výnos z odovzdania výkonov medzi útvarmi podniku. V praxi v účtovníctve aj tzv. ostatné výnosy, ako sú napríklad prebytok materiálu, predaj majetku. Príjem je širší pojem ako výnos. Výdaj je širší pojem ako náklad.

Výkaz ziskov a strát - vpravo náklady, vľavo výnosy, prebytok výnosov nad nákladmi je hospodársky výsledok. Zisk/strata sa zachytáva vždy na stranu menšiu (zisk do nákladov, strata do výnosov). Tiež musí byť na konci uzavretý, t.j. výnosy = náklady.

Hospodársky výsledok z výkazu ziskov a strát sa musí rovnať tomu zo súvahy.

7.2 Zisťovanie hospodárskeho výsledku

2008-09-22T05:46:00.001-07:00

sa dá robiť:

a) Zo súvahy (väčšinou porovnaním na začiatku a konci účtovného obdobia).

Základné imanie sa môže zmeniť:

1. Ďalšími vkladmi/výbermi vkladov spoločníkov
2. Zvýšenie na základe dosiahnutého hospodárskeho výsledku

Súvaha k 31.12.95=1.1.96

Súvaha k 1.1.95 - stav: A = Majetok; P = Vlastné imanie + cudzie zdroje
Súvaha k 31.12.96 - stav: A = Majetok; P = Vlastné imanie zvýšené o hospodársky výsledok + cudzie

Ak A>P = zisk, ináč strata (ak je znížené).

b) Z výkazu ziskov a strát (porovnanie nákladov a výnosov)

Náklady = spotreba zhmotnenej a živej práce. V účtovníctve = úbytok rôznych druhov hospodárskych prostriedkov v peňažnom vyjadrení, ktoré sa spotrebovávajú v najširšom slova zmysle pri uskutočňovaní podnikových výkonov. K nákladom patria aj pokuty, penále, platené úroky, škody, a i. V účtovníctve sa členia podľa druhov a miesta vzniku. Podľa druhov = mzdové, spotreba, a i.

Súvaha č.5

2008-09-22T05:45:00.001-07:00

Súvaha č.4

2008-09-22T05:44:00.002-07:00

Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Pohľadávky 240000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
Zisk 240000
+240000 680000 +240000 680000

4. Tržby inkasované od zamestnanca za prenájom strojového zariadenia zrážkou zo mzdy vo výške 1000. (Zisk)

Všetky 4 dokopy

Náklady Výnosy
Spotreba materiálu 10000
Mzdové náklady 60000
Zisk 171000 Tržby za služby 241000
241000 241000

Súvaha č.3 (stále z pôvodnej)

2008-09-22T05:44:00.001-07:00

Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Strata 60000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000
Zamestnanci 60000
+60000 500000 +60000 500000

3. Vystavenie faktúry odberateľovi za poskytnuté služby vo výške 240000. (Zisk)

Náklady Výnosy
Zisk 240000 Tržby za služby 240000
240000 240000

Súvaha č.2

2008-09-22T05:43:00.000-07:00

Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade -10000 10000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000
Strata 10000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000

440000 440000

Aktíva sú menšie ako pasíva, čiže je strata, ktorá sa pripočíta k aktívam (možno ju zachytiť ako zápor do pasív)

2. Nárok zamestnancov na hrubé mzdy vo výšky 60000. (Strata).

Náklady Výnosy
Mzdové náklady 60000 Strata 60000
60000 60000

7.1.2 Príklad hospodárskych operácií pôsobivých

2008-09-22T05:42:00.000-07:00

Súvaha č.1
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000 Základné imanie 100000
Dodávatelia 200000
Bankový úver (iba použitá časť) 140000

440000 440000

1. Výdaj materiálu zo skladu do spotreby vo výške 10000. (Strata)

Zmena sa zachytí do výkazu ziskov a strát:

Náklady Výnosy
Spotreba materiálu 10000 Strata 10000
10000 10000

3. Nákup cenín v hotovosti do zásoby vo výške 2000. (Presun v rámci aktív)

2008-09-22T05:40:00.000-07:00

Súvaha č.4
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica -2000 8000
Ceniny +2000 2000 Základné imanie 100000
Dodávateľ 250000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000

440000 440000

4. Úhrada časti záväzku dodávateľovi z poskytnutého bankového úveru vo výške 100000. (Presun v rámci pasív)
Súvaha č.5
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 8000
Ceniny 2000 Základné imanie 100000
Dodávateľ -100000 250000
Bankový úver +100000 90000

440000 440000

2. Úhrada časti faktúry dodávateľovi

2008-09-22T05:39:00.002-07:00

2. Úhrada časti faktúry dodávateľovi za už dodaný tovar z bankového účtu vo výške 50000. (Obojstranný úbytok)
Súvaha č.3
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 180000
Bankové účty -50000 30000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ -50000 250000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000

-50000 440000 -50000 440000

1. Spoločnosť nakúpila od dodávateľa pracie prášky za 80000.

2008-09-22T05:39:00.001-07:00

1. Spoločnosť nakúpila od dodávateľa pracie prášky za 80000. Prevzala ich na sklad a faktúru zatiaľ neuhradila. (Obojstranný prírastok)
Súvaha č.2
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni +80000 180000
Bankové účty 80000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ +80000 300000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000

+80000 490000 +80000 490000

7.1.1 Príklad nepôsobivých hospodárskych operácií

2008-09-22T05:38:00.000-07:00

Obchodná spoločnosť PLUS s.r.o., ktorá sa zaoberá predajom čistiacich prostriedkov. Na začiatku účtovného obdobia mala nasledovný stav majetku a zdrojov (spoločnosti bolo oznámené, že banka jej poskytla úver vo výške 400000):
Súvaha č.1
Aktíva Pasíva
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Materiál na sklade 20000
Tovar na sklade a v predajni 100000
Bankové účty 80000
Peniaze v hotovosti- pokladnica 10000 Základné imanie 100000
Dodávateľ 220000
Bankový úver (iba použitá časť) 90000

410000 410000

7.1 Hospodárske operácie

2008-09-22T05:37:00.002-07:00

Sa delia na:

1. Nepôsobivé (nemajú vplyv na zmenu vlastného imania, nemenia náklady ani výnosy, t.j. žiaden hospodársky výsledok): A = aktíva, P = pasíva:
a) +A +P Obojstranný prírastok
b) -A -P Obojstranný úbytok
c) -A +A Presun v rámci aktív
d) -P +P Presun v rámci pasív

2. Pôsobivé (menia výšku vlastného imania): A = aktíva, P = pasíva, N = náklady, V = výnosy:
a) -A N Strata
b) +P N Strata
c) +A V Zisk
d) -P V Zisk

7. Súvaha v pohybe

2008-09-22T05:37:00.001-07:00

Súvaha má statický charakter - vykazuje stav k určitému konkrétnemu dňu. Cieľom a predmetom účtovníctva je ale zachytávať zmeny.

K zmene majetku a zdrojov dochádza pri hospodárskych operáciách/obchodných prípadoch. Hospodárska operácie, ktorá je predmetom účtovníctva sa nazýva účtovný prípad. Každý môže byť zachytený len na základe účtovnej dokumentácie (dokladovosť). Ak je doklad v poriadku (obsahuje všetko) prevádza sa účtovný zápis do účtovných kníh. Účtovné operácie sú tie, kde nedochádza k zmene majetku a zdrojov ale vyplývajú z techniky účtovania. Tiež sa stáva účtovným dokladom, preto potrebuje aj dokumentáciu a zápis. Účtovný prípad - napr. opravy, otváranie a zatváranie účtov. V podvojnom účtovníctve sa hospodárske operácie vyplývajúce zo zmien majetku a zdrojov zachytávajú systematicky v peňažných jednotkách (v prvom rade) viazanými zápismi, ktoré majú prísnu formu a tou je podvojnosť zápisov.

Zmeny sa dajú zachytávať aj v súvahe - po každej hospodárskej operácii sa robí nová súvaha.

Finančná súvaha:

2008-09-22T05:36:00.000-07:00

A. Suma investičného Ma - stále aktíva 1200000 (prvé štyri v aktívach)
B. Výška obežného Ma - obežné ak. 800000 (zvyšné aktíva)
C. Krátkodobé záväzky (mínus) -100000 (voči dodávateľom + zamestnancom)
D. Čisté obežné aktíva (pracovný kapitál) +700000 (B-C)
E. Dlhodobé záväzky -200000 (bankový úver)
F. Čisté aktíva (výška Ma) 1700000 (A+D+E)
G. Vlastné imanie 1700000 (to isté (to aby ste chápali :-))

6.5 Druhy súvah

1. Externé (aj pre vonkajšie potreby - externých užívateľov)
a) Riadna súvaha (k 31.12.)
b) Daňová/individuálna (pre daňový úrad)
c) Konsolidovaná (v rámci holdingu)
d) Otváracia/zahajovacia (mimoriadna - na začiatku podnikania)
e) Konkurzná/likvidačná/iné mimoriadne okolnosti (mimoriadna)
2. Interné (na vnútornú potrebu)

Príklad:

2008-09-22T05:35:00.002-07:00

Účtovná súvaha:

Aktíva Pasíva
Budovy, haly a stavby 600000
Stroje, prístroje a zariadenia 200000
Dopravné prostriedky 300000
Inventár 100000
Tovar na sklade a v predajni 375000
Pokladnica 20000
Ceniny 5000
Bankový účet 160000
Majetkové cenné papiere 100000
Pohľadávky 140000 Základné imanie 1000000
Ostatné kapitálové fondy 100000
Zákonný rezervný fond 200000
Hospodársky výsledok - zisk 400000
Bankový úver 200000
Záväzky voči dodávateľom 40000
Zamestnanci 60000

2000000 2000000

6.4 Formy súvahy

2008-09-22T05:35:00.001-07:00

Dve základné:

1. Horizontálna/účtovná (tá, v tvare T) - jej prínosom je, že je dodržaný bilančný princíp a možno z nej vyčísliť celkovú hodnotou pasív aj aktív
2. Vertikálna/finančná (hlavne pri vyčísľovaní nárokov vlastníkov na vlastné imanie, pri vyčísľovaní čistých obežných aktív - výške pracovného kapitálu) jej nevýhodou je, že nevyjadruje sa v nej bilančný princíp ani výška Ma a zdrojov krytia

6.3 Náležitosti súvahy

2008-09-22T05:34:00.000-07:00

Oproti inventúrnemu súpisu súvaha vyjadruje stav Ma a zdrojov krytia k určitému dňu (rovnaké), rozdiel je že inventúrny súpis je podrobný, súvaha obsahuje údaje globálne. Záväzky a pohľadávky nie sú vyjadrené menovite, ale globálne. Aj súvaha je v peňažnom hodnotení/vyjadrení. Súpis sa nezverejňuje, ale súvaha sa podľa potreby áno. V praxi je súvaha jeden výkaz. Má určité logické usporiadanie, dané ministerstvom financií. Jej zostavenie slúži hlavne na finančnú analýzu podniku (rentabilita, hospodárnosť, likvidita, a i.).

Triedenie súvahy:

Názov Deň
Aktíva Pasíva
A. Pohľadávky za upísané vlastné imanie
B. Stále aktíva
I. HIM
II. NIM
III. Finančné investície
C. Obežné aktíva
I. Zásoby
II. Dlhodobé pohľadávky
III. Krátkodobé pohľadávky
IV. Finančný Ma
D. Ostatné aktíva
I. Časové rozlíšenie
II. Dohadné účty aktívne A. Vlastné imanie
I. Základné imanie
II. Kapitálové fondy (fondy = vždy vlastné)
III. Fondy zo zisku
IV. Hospodársky výsledok minulých rokov
V. Hospodársky výsledok bežného účtovného obdobia (zisk je +, strata -)
B. Cudzie zdroje krytia
I. Rezervy (napr. na opravy)
II. Dlhodobé záväzky
III. Krátkodobé záväzky
IV. Bankové úvery a výpomoci
C. Ostatné pasíva
I. Účty časového rozlíšenia - jeho účty
II. Dohadné účty pasívne

Aktíva sa ďalej triedia podľa likvidity (od najmenej), pasíva podľa doby splatnosti (prvé = s najdlhšou).

Jednotlivé položky v súvahe sa nazývajú súvahové položky.

2008-09-22T05:33:00.000-07:00

Jednotlivé položky v súvahe sa nazývajú súvahové položky. Peňažné vyjadrenie súvahových položiek je súvahový stav.

Najzákladnejšie triedenie aktív je delenie podľa Ma na investičný a obežný (vecné hľadisko), pasíva vyjadrujú právnu oblasť, t.j. odkiaľ sme získali ten ma, jeho pôvod a zdroje sa delia na vlastné a cudzie. Ma vyjadrený v súvahe je všetok Ma, ktorý má nejakú hodnotu alebo hodnotu prináša. Napr. účtovná jednotka má strojové zariadenie v zostatkovej cene 10000 (tak ho vedie v Ma), ale je schopné ešte priniesť hodnotu. Ak je zariadenie odpísané - nemá hodnotu, sa už v Ma nevedie, tak isto ako Ma v prenájme.

Pasíva = právna oblasť = nároky spoločníkov na podnik.
Nárok na čisté obchodné imanie = nárok spoločníka/vlastníka na aktíva v takej výške, v akej vložil vklad.
Čisté obchodné imanie = súhrn oceniteľných hodnôt v peniazoch.
Obchodné imanie = obchodný Ma + záväzky. Obchodný Ma je celý Ma podnikateľský (všetky oceniteľné veci, pohľadávky a iné oceniteľné práva).

6.1.2 Inventarizácia

2008-09-22T05:32:00.000-07:00

je porovnanie skutočného stavu zisteného inventúrou so stavom majetku a záväzkov vedených v účtovníctve.

Inventarizačné rozdiely sa musia účtovnícky správne zaúčtovať.
Môžu byť:

1. Úbytok do normy/Manko do normy (prirodzený úbytok)
2. Manko nad normu
3. Prebytok

6.2 Tvar súvahy

Tvar súvahy sa prebral z dvojramennej váhy - ak má byť v rovnováhe, musí mať rovnaké zdroje na oboch stranách. Vľavo = aktíva, vpravo = pasíva (aktíva - to čo máme, pasíva - zdroje, odkiaľ ho
máme). Každá súvaha musí mať svoj názov. Všetko je vyjadrené aj hodnotovo - v peňažných jednotkách. Suma aktív sa musí rovnať sume pasív. Vtedy je súvaha uzavretá.

Definícia súvahy: je prehľadné usporiadanie zložiek Ma, podľa jeho formy, zloženia a účelu, to jest aktív na ľavej a podľa zdrojov krytia, z ktorých sa kapitál získal, to jest pasív na pravej strane, v peňažnom vyjadrení k určitému konkrétnemu dňu (ten sa nazýva súvahový deň).

6.1 Inventúra

2008-09-22T05:31:00.000-07:00

sa riadi zákonom o účtovníctve (napr. v pokladni sa musí robiť minimálne 4 krát ročne).

Môže mať dve formy:

1. Fyzická (premeranie, odváženie, atď.)
2. Dokladová (len doklady - faktúry, pohľadávky, záväzky, a pod.)

Po skončení inventúry sa zostaví inventúrny súpis o majetku a záväzkoch.

6.1.1 Inventúrny súpis

• Musí v ňom byť uvedený deň, ku ktorému bol zostavený
• Obsahuje veľmi podrobné detailné informácie
• Zostavuje sa v tabuľkovej forme
• Nezverejňuje sa, slúži len pre vnútornú potrebu firmy
• Slúži ako podklad pre zostavenie súvahy

Druhou časťou je inventarizácia.

5.3.1 Dva pohľady na majetok

2008-09-22T05:30:00.002-07:00

- Forma (v čom) = Aktíva
- Zdroj (odkiaľ) = Pasíva

Musí platiť, že Aktíva = Pasíva, čo sa nazýva bilančný princíp.

6. Súvaha

zodpovedá podniku dve základné otázky:

1. Aký je bohatý, čiže aký má majetok
2. O čo sa stal bohatším/chudobnejším, čiže ako sa zmenil stav majetku

Aby ich mohol zodpovedať, musí svoj Ma stále preverovať, na čo slúži inventúra.

Súvaha zobrazuje majetok podľa formy a účelu (aktíva) a jeho zdroje (pasíva) v peňažnom vyjadrení k určitému dňu.

Súvahová rovnováha: aktíva = pasíva.

Súvahová položka je každá položka majetku alebo zdrojov.
Súvahový stav je označenie jednotlivých druhov aktív a ich príslušných zdrojov v peňažnom vyjadrení.
Súvahový deň je deň, ku ktorému je súvaha zostavená.

II. Cudzie (záväzky)

2008-09-22T05:30:00.001-07:00

1. Dlhodobé
a) Rezervy - osobitné postavenie - vytvárajú sa väčšinou na veľké opravy/rekonštrukcie, aby vás to v tom roku “nepoložilo” platí aj nižšiu daň, ako cudzí sa chápe preto, že ju robí iná firma, voči ktorej bude mať záväzok
b) Dlhodobé bankové úvery (nad 1 rok)
c) Ostatné dlhodobé záväzky, napr. dlhopisy (ak účtovná jednotka môže vydať dlhopis - používa ho ako finančnú výpomoc)

2. Krátkodobé
a) Záväzky voči dodávateľom
b) Záväzky voči zamestnancom
c) Krátkodobé bankové úvery (do 1 roka)
d) Záväzky voči finančným orgánom (napr. daňový úrad)
e) Záväzky voči orgánom sociálneho zabezpečenia

I. Vlastné

2008-09-22T05:29:00.000-07:00

1. Vlastný kapitál/Základné imanie (pri zakladaní) - o jeho výške hovorí obchodný zákonník, často sa s ním viaže právne hľadisko, lebo určuje aj práva spoločníkov na podiel na Ma. Zdroje krytia: vlastné a cudzie (pri založení vlastný = základné imanie = peňažné a nepeňažné vklady spoločníkov do účtovnej jednotky, ktorú zakladajú) Pri založení môže vzniknúť rozdiel medzi upísaným a splateným imaním. Upísané je dané Z, splatené je skutočne splatené a rozdiel je nesplatené upísané imanie. Vzniká pohľadávka voči spoločníkom na splatenie tejto časti.

2. Kapitálové fondy - vlastné zdroje krytia (dary, dotácie)

3. Fondy ziskové - vytvárajú sa zo zisku
a) Zákonný rezervný fond povinne zo Z, buď 10% pri založení, alebo 20% pri prvom hospodárskom výsledku
b) Ostatné fondy (odmeny, výstavba, a i.)
c) Sociálny fond - môže sa doplniť zo zisku = sociálne účely pre zamestnancov

4. Nerozdelený zisk z minulých rokov

5. Zisk za príslušné účtovné obdobie

2. Pohľadávky voči

2008-09-22T05:28:00.002-07:00

a) Odberateľom
b) Zamestnancom
c) Finančným orgánom a iným subjektom

3. Krátkodobý finančný Ma
a) Peniaze = pokladnica
b) Bankové účty
c) Ceniny (kolky, známky, jedálenské lístky, telefónne karty = všetko, čo má hodnotu)
d) Majetkové cenné papiere obchodovateľné (nakúpené v spoločnosti za účelom obchodovania, t.j. pod 1 rok)

5.3 Zdroje majetku

predstavujú hodnotové zobrazenie časti podielu vlastníka na majetku a právne nároky veriteľov. Z právneho hľadiska ich možno označiť ako právnu oblasť a druhy majetku ako vecnú oblasť majetku.

2. Nehmotný investičný

2008-09-22T05:28:00.001-07:00

a) Duševné práva, patenty, licencie a iné cenné práva
b) Výsledky výskumnej činnosti
c) Software
d) Goodwill
e) Drobný nehmotný investičný Ma

3. Finančné investície
a) Vklady
b) Dlhodobé pôžičky v iných podnikateľských subjektoch (cenné papiere, akcie a i.)
II. Obežný - kratšie ako 1 rok
1. Zásoby
a) Ma na sklade
b) Nedokončené výrobky
c) Polotovary vlastnej výroby
d) Výrobky
e) Zvieratá
f) Tovar

5. Majetok

2008-09-22T05:27:00.000-07:00

5.1 Predmet účtovníctva

je zachytenie zmien a zdrojov majetku. Ma je to, čím účtovná jednotka uskutočňuje svoju činnosť - môžu byť rôzne druhy. Podstatný je aj zdroj, odkiaľ bol Ma získaný.

Kolobeh (1-2-3-4-5-1-…):

1. Peniaze
2. Budovy, stroje a zásoby (hodnota budov a strojov prechádza do výrobkov postupne, zásob okamžite)
3. Nedokončené výrobky
4. Dokončené výrobky
5. Zákazníci

5.2 Triedenie majetku

I. Investičný (stály, neobežný) má v držbe dlhšie ako 1 rok
1. Hmotný investičný
a) Budovy, haly a stavby
b) Stroje prístroje a zariadenia
c) Dopravné prostriedky,
d) Inventár (nábytok, knižnica)
e) Trvalé porasty a základné stádo
f) Drobný hmotný investičný Ma
g) Umelecké diela a pozemky (neodpisujú sa - všetko ostatné áno)

Náš účtovný systém je prebratý z francúzskeho,

2008-09-22T05:26:00.000-07:00

Náš účtovný systém je prebratý z francúzskeho, ktorý sa snaží hlavne o reálne zobrazenie/vyjadrenie účtovnej jednotky a daňový základ sa zisťuje mimo účtovníctva. Ďalšie úpravy vyplynuli z medzinárodných štandardov (napr. EU). Zahŕňajú aj niektoré Európske direktívy, konkrétne najmä 4., 7. a 8:

• 4. je o zostavovaní výkazov (aby sa dalo rovnako orientovať vo výkazoch všetkých štátov)
• 7. hovorí o konsolidovanej účtovnej uzávierke (za spoločnosť s viacerými dcérskymi)
• 8. upravuje overovanie účtovnej uzávierky = auditorstve

4.7.1 Zákon o účtovníctve

1. Všeobecné ustanovenia
2. Účtovné sústavy, účtovné doklady, účtovné zápisy a účtovné knihy
3. Účtovná závierka
4. Spôsoby oceňovania
5. Inventarizácia majetku a záväzkov
6. Úschova účtovných písomností
7. Spoločné, prechodné a záverečné ustanovenia

Vedenie podvojného účtovníctva záväzného pre podnikateľské subjekty stanovuje účtová osnova a postupy účtovania pre podnikateľov.

4.7 Účtovné systémy u nás

2008-09-22T05:25:00.002-07:00

môžu byť organizované troma spôsobmi:

1. Zachytenie príjmov a výdavkov
2. Jednoduché účtovníctvo = príjmy a výdavky, evidencia Ma a záväzkov - zisk sa zisťuje porovnaním vlastného imania na začiatku a na konci účtovného obdobia = rozdiel
3. Podvojné účtovníctvo = všetky obchodné prípady sa zachytávajú časovo chronologicky a systematicky v hlavnej knihe - kladú sa na ňu viaceré požiadavky, ale 3 sú základné:
1. Vedenie účtovníctva musí byť úplne preukazné (doklady) a správne (zákon a postupy)
2. ??
3. ??

Medzi základné metodické prostriedky účtovníctva patria:

1. Súvaha a bilančný princíp
2. Účet a sústava účtov
3. Podvojnosť a súvzťažnosť
4. Oceňovanie
5. Účtovná dokumentácia

Informácie manažérskeho účtovníctva musia mať aj kvalitatívne charakteristiky:

2008-09-22T05:25:00.001-07:00

1. Relevantnosť (vlastnosť predvídať budúcnosť a poskytovať spätnú väzbu)
2. Objektívnosť (preukázateľnosť, overiteľnosť, nestrannosť)
3. Včasnosť (vždy vtedy, keď ich potrebujeme)
4. Zrozumiteľnosť (jasné, logické, prehľadné)
5. Porovnateľnosť (napr. medzi podnikmi)

Veľkosť informačného systému závisí od veľkosti podniku, ale 4 kroky sú v každom rovnaké:

1. Zber informácií (postup, umožňujúci získať potrebné informácie)
2. Záznam informácií (+roztriedenie podľa toho, kde ich potrebujú)
3. Zhodnotenie informácií (analýza a rozbor)
4. Komunikácia (odovzdanie informácií užívateľom, ktorí ich potrebujú - správy/výkazy, a i.)

4.6.4 Manažérske účtovníctvo

2008-09-22T05:24:00.001-07:00

čerpá informácie aj z nákladového, na ich základe robí prepočty zamestnanosti, plánov zásob, a i. Je to taktika a stratégia pre účtovné jednotky.

4.6.5 Funkcie účtovného informačného systému

sú zároveň aj funkciami účtovníctva:

1. Dokumentačná = každý prípad v účtovníctve musí byť zdokladovaný (tovar, množstvo, cena) - kúpa aj predaj

2. Informačná = poskytuje informácie pre všetkých užívateľov (vlastníci, manažéri, zamestnanci, veritelia, banky)

3. Kontrolná = z nej vyplýva rentabilita/hospodárnosť

4. Je základňou pre rozhodovanie = či sa splnili ciele a z toho vyplývajúce ďalšie rozhodnutia

4.6.2 Finančné účtovníctvo

2008-09-22T05:23:00.002-07:00

Jeho forma a obsah sú dané ministerstvom financií. Predstavuje nepretržité zachytávanie všetkých obchodných prípadov účtovného obdobia, ktoré vyjadrujú vzťah podniku k externému svetu. Zachytávanie sa deje vecne, systematicky a časovo chronologicky.

Často sa chápe aj ako základné.

Zachytáva vzťah účtovnej jednotky a operácie, ktoré vznikajú medzi ňou a okolím. Jeho výsledkom je účtovná závierka - súvaha, výkaz ziskov a strát a príloha. Dáva informácie o javoch minulých.

Naň bezprostredne nadväzuje daňové účtovníctvo.

4.6.3 Nákladové (vnútropodnikové) účtovníctvo

sa používa hlavne pre vnútropodnikové riadenie, čerpá informácie z finančného. Tiež poskytuje informácie o javoch minulých. Sleduje náklady podľa druhu (aký náklad) a miesta jeho vzniku. Výkony sa evidujú ako výnosy. Porovnaním vnútropodnikových nákladov a výnosov sa dostáva vnútropodnikový výsledok hospodárenia.

V súčasnosti nie je právne upravené.

4.6 Účtový informačný systém

2008-09-22T05:23:00.001-07:00

Informačný systém podniku predstavuje sústavu záznamov hospodárskych operácií prebiehajúcich v podniku, z ktorých sa vytvárajú informácie potrebné v celom procese riadenia podniku.

-časti:

1. Finančné účtovníctvo
2. Nákladové účtovníctvo a kalkulácie
3. Plánovanie a rozpočtovanie

Všetky tri stupne sú navzájom úzko prepojené a nadväzuje na ne manažérske účtovníctvo.

4.6.1 Účtovné obdobie

Je ??. V SR je v zákone stanovený kalendárny rok, t.j. vždy od 1.1. do 31.12. Preto ak sa napríklad začne účtovať 1.12., účtovné obdobie končí aj tak 31.12.

Štruktúra riadenia:

2008-09-22T05:22:00.000-07:00

1. Stanovenie cieľa
2. Priebeh a uskutočňovanie cieľa
3. Kontrola

4.5 Základný cieľ, predmet a charakteristické rysy účtovníctva

Základným cieľom účtovníctva je podávať verný a pravdivý obraz o finančnej, výnosovej situácií a majetku podniku.

Predmetom účtovníctva je:

1. Zobraziť stav Ma a jeho zdrojov, záväzkov, vlastného imania a zachytiť ich zmeny
2. Zobraziť náklady a výnosy, resp. príjmy a výdavky
3. Zistiť hospodársky výsledok (zisk/strata)

Charakteristické rysy:

• Úplnosť
• Nepretržitosť
• Usporiadanosť
• Systémovosť
• Atď. :-)

4.4 Podnik, jeho ciele a funkcie

2008-09-22T05:21:00.000-07:00

Podnik je jednotka:

• Ekonomická, lebo vytvára materiálne/duchovné statky a/alebo poskytuje služby pre uspokojenie spotrebiteľov
• Sociálna, lebo zamestnáva ľudí a stará sa o nich (niekedy :-)
• Finančno-účtovná, lebo svoje ekonomické ciele uskutočňuje rozvážne, plánovite a cieľavedome

Podnik má tri základné ciele:

1. Zisk
2. Úhradu všetkých platobných povinností
3. Hospodárnosť podnikateľskej činnosti (minimálne vstupy/náklady, maximálne výstupy/príjmy)

Aby účtovníctvo mohlo dávať kvalitné informácie pre riadenie, musí nadväzovať na všetky jeho funkcie, t.j.:

a) Plánovaciu
b) Organizačnú
c) Kontrolnú
d) Informačnú
e) Komunikačnú

4. Základy účtovníctva

2008-09-22T05:20:00.000-07:00

4.1 Základné pojmy

(dopĺňajú sa postupne)

Pohľadávka Keď nám niekto niečo dlhuje
Záväzok Vždy keď niekomu niečo dlhujeme

4.2 Význam účtovníctva

(Je jasný :-).

4.3 Účtovná jednotka

môže byť fyzická alebo právnická osoba, ktorá prevádzkuje podnikateľskú alebo inú zárobkovú činnosť a preukazuje svoje výdavky vynaložené na dosiahnutie, zabezpečenie a udržanie príjmov pre daňové účely. Viď Obchodný zákonník 513/92, § 1-6, 27, 35-40. Dôležitý je vlastník - fyzická alebo právnická osoba.

3.2 U nás

2008-09-22T05:19:00.002-07:00

1946 Základná reforma
“Jednotná sústava podnikového počtovníctva”
-zmiešaná ekonomika, účtovníctvo bolo podriadené daniam
1953 “Národohospodárska evidencia”
-účtovníctvo sa degradovalo, stratil sa jeho význam pre finančné riadenie, všetko sa riešilo centrálne, úplne zmizlo vnútropodnikové účtovníctvo
1966-7 “Jednotná sústava sociálno-ekonomických informácií”
-centralistický vplyv, ale rehabilitácia vnútropodnikového účtovníctva, ako celok bolo ale stále chápané iba ako štatistika
1993 Porevolučná reforma
-účtovníctvo sa prispôsobilo trhovým podmienkam (pri rozhodovaní, systém ktorého štátu prebrať nakoniec ostali iba francúzsky a nemecký (daňovo zameraný) - nakoniec vybrali francúzsky)

3. Vývoj účtovníctva

2008-09-22T05:19:00.001-07:00

3.1 Historický

Vznikom deľby práce a výmeny tovarov už v prvotno-pospolnej spoločnosti existovala veľmi jednoduchá evidencia, realizovaná rytím do stromov alebo kostí, pričom jednotlivé ryhy symbolizovali nejaké čiastky - v prípade dlžoby mali dlžník aj veriteľ každý svoju “palicu” s rovnakými ryhami - splácaním pôžičky z nej vždy danú časť odlomili. V Peru používali prírodné materiály umožňujúce robiť uzly, ktoré mali rovnakú funkciu ako ryhy - neskôr ich rozlišovali aj farbou. V Číne a Egypte sa používalo obrazové písmo, v Grécku a Ríme, kde účty slúžili hlavne vládnucej triede, sa používali rozličné materiály, napríklad hlinené tabuľky/črepiny alebo morské lastúry. Neskôr v Egypte začali na prenos informácií používať listy v tom čase hojne rozšírenej rastliny, papyrusu. Listy boli 7 až 27 cm široké a asi 35 cm dlhé. Stáčali sa do zvitkov a ukladali do puzdier, ktorých materiál sa líšil podľa vzácnosti dokumentu.

Začiatky podvojnej sústavy sa objavujú v 13. storočí v Taliansku, ktoré bolo v tom čase obchodne veľmi vyspelou krajinou. V roku 1494 vydal Luca Pacioli knihu, v ktorej popísal základy podvojného účtovníctva a jeho logika sa nezmenila dodnes.

U nás sa účtovníctvo objavuje v polovici 18. Storočia, významnými predstaviteľmi sú (väčšinou profesori a niektorí ešte aj žijúci) Fiala, Cisárek, Králiček, Laučík??.

2.5 Témy prednášok (cvičení)

2008-09-22T05:18:00.002-07:00

1. Účtovný informačný systém, jeho predmet, funkcie a štruktúra. Právna úprava účtovníctva.
2. Majetok a jeho zložky.
3. Zdroje majetku a ich členenie, inventúra, inventúrny súpis.
4. Súvaha, jej obsah, forma druhy, bilančný princíp a z neho odvodené vzťahy.
5. Obchodné a účtovné prípady, zmeny súvahových stavov, vznik nákladov a výnosov.
6. Sústava účtov v podvojnom účtovníctve, účet, účtovné zápisy, zásada ich podvojnosti, účtovné knihy, jednoduché a podvojné účtovníctvo.
7. Kontrola formálnej a vecnej správnosti účtových zápisov a opravy ich chýb.
8. Účtovné doklady, princíp dokladovosti.
9. Oceňovanie Ma a záväzkov, druhy oceňovacích veličín, oceňovacie princípy.
10. Účtovná uzávierka a jej funkcia.
11. Zobrazenie kolobehu Ma v podniku v účtovníctve, účtová osnova a účtový rozvrh
12. Harmonizácia účtovníctva.
13. Všeobecne uznávané účtovné zásady.

2.4 Skúška a bodovanie

2008-09-22T05:18:00.001-07:00

Bodovanie:

1. Seminár = 25b (13 za aktívnu účasť, 12 za testy)
2. Písomná skúška = 35b (prevažne praktické veci, predpokladaná dĺžka 60 minút)
3. Ústna skúška = 40b (teória, termíny sa určia pre každého osobitne po písomnej skúške)

Termíny skúšok:

Dátum Čas Miestnosť Poznámka
8.1. 8:00 (prípadne aj 10:00 a 12:00) B103
22.1. 8:00 (prípadne aj 10:00 a 12:00) B105
3.2. 8:00 B103 Opravný

Iné informácie (žiadne klebety, všetky pochádzajú od prednášajúcej):

• Počet ľudí na jeden termín nie je obmedzený, t.j. môžu ísť aj všetci na jeden, ale treba potom počítať s tým, že sa rozdelia skupiny, ktoré pôjdu po sebe v dvojhodinových intervaloch (pozri tabuľku)
• Dátum a miesto ústnej skúšky sa “prideľuje” individuálne

2.2 Literatúra

2008-09-22T05:17:00.000-07:00

2.2.1 Odporúčaná

Soukupová: Účtovníctvo
NR SR: Zákon o účtovníctve 563/91, platný od 1.1.92, v plnom znení od 1.1.93
Máziková: Zbierka neriešených príkladov z účtovníctva

2.2.2 Iná

??: Účtovné osnovy a postupy účtovania pre podnikateľov (94)
Kolektív: Nové účtovníctvo podnikateľských subjektov

2.3 Použité zdroje

Máziková: Prednášky
(a to je na dnes všetko, nejaké otázky? Ak nie, tak nech vás už nevidím! :-)

2.3.1 Špeciálne thanx

Miro - thanx za oznámenie chýb a opravy

1.1.7 Koniec alebo ...

2008-09-22T05:16:00.000-07:00

Želám vám veľa úspechov pri štúdiu a dúfam, že tieto texty vám k nim dopomôžu - každopádne by mi to urobilo veľkú radosť. S učením to radšej ale nepreháňajte, veď na EU ani väčšinou nie je treba. Aj s týmto písaním som začal hlavne preto, že ináč by som sa do toho ani nepozrel (a poznám ľudí, čo prešli aj bez toho - čau Mirsoft).

Tak hlavne veľa optimizmu a všetko už nejako dopadne.

1.2 Skratky

?? Neistá/chýbajúca informácia (často napríklad meno)
f/PO Fyzická/právnická osoba
Ma Majetok

2. Predmet Účtovníctvo

2.1 Prednášajúca

Meno: Ing. Katarína Máziková CSc.

Kabinet: ?07.22

Úradné hodiny: Utorok: 10:30-12:30

1.1.5 Technické informácie alebo Fuck off Microsoft

2008-09-22T05:15:00.002-07:00

Ako som už spomínal, všetky tieto texty píšem v editore Word firmy Microsoft (sux), konkrétne vo verzii 7.0 (for Windows95). Microsoft tvrdí, že používa rovnaký formát súboru ako predošlý, čiže Word 6.0, ale ako sme si už u Microsoftu zvykli, nie je to úplne pravda - niektoré veci (vraj tabuľky) môžu robiť problémy. Keďže ja sám to nemám ako zistiť, ak používate staršiu verziu a nejaké chyby objavíte, taktiež mi ich oznámte - pokúsim sa urobiť zmeny, prípadne vám ich nahrám v inom formáte, napr. RTF.

Osobne vo Windows používam rozlíšenie 800*600, ale snažím sa písať v takej šírke, aby to bolo bez problémov čitateľné aj v 640*480 - ak by ste mali nejaké problémy, ozvite sa.

1.1.6 Thanx alebo Thanx

Na prvom mieste musím samozrejme poďakovať Ľubošovi of Mirsoft, za notebook. Ďalej všetkým, ktorí mi požičali poznámky na opravu/doplnenie textov (menný zoznam sem hodím hneď ako si zistím, kto z nich chce a kto nechce tu byť uvedený). Posledné thanx patrí Johnkovi, za jeho CD, ktoré často počúvam pri upravovaní textov.